Bratislava 10. apríla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy, misia Artemis 2 sa dostala za Mesiac a Rusko chce do roku 2036 spustiť jadrovú elektráreň na Mesiaci. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Tučniak cisársky (obrovský) bol najnovšie vyhlásený za ohrozený druh, keďže klimatické zmeny posúvajú tohto ikonického živočícha Antarktídy o krok bližšie k vyhynutiu. Zmena jeho statusu z „takmer ohrozený“ podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) zdôrazňuje existenčnú hrozbu pre druhy závislé od ľadu v časoch, keď globálne otepľovanie zásadne mení zamrznutý kontinent.

Tučniaky cisárske (lat. Aptenodytes forsteri) sú odkázané na morský ľad, aby mohli žiť, loviť a rozmnožovať sa. Jeho zrýchlené roztápanie sa preto spôsobilo prudký pokles ich populácie.

IUCN uviedla, že úbytok morského ľadu spôsobeného klimatickými zmenami by mohol do roku 2080 znížiť populáciu týchto tučniakov na polovicu. „Dospeli sme k záveru, že klimatické zmeny spôsobené človekom predstavujú najvýznamnejšiu hrozbu pre tučniaky cisárske,“ uviedol vo vyhlásení Philip Trathan, člen expertnej skupiny IUCN, ktorá pracuje na hodnotení Červeného zoznamu.

Ide o najkomplexnejší zdroj informácií na svete o stave ohrozenia rastlín, živočíchov a húb. Existuje šesť kategórií – od „najmenej ohrozený“ po „vyhynutý“. Druhy zaradené ako „ohrozené“ sú o dva stupne nižšie než kategória „vyhynutý vo voľnej prírode“, ktorá označuje druhy prežívajúce už len v zajatí.

Tučniaky cisárske sú najväčšie a najťažšie zo všetkých tučniakov, majú výrazné zlatooranžové sfarbenie na krku a hrudi a stali sa symbolom snahy prežiť v drsných podmienkach Antarktídy. Satelitné snímky naznačujú, že len medzi rokmi 2009 a 2018 zmizlo približne 20.000 dospelých jedincov, teda asi desať percent populácie.

Napríklad uškatca antarktického (lat. Arctocephalus gazella), kedysi loveného pre jeho kožušinu takmer až do vyhynutia, IUCN tiež presunula do kategórie ohrozených, keďže jeho populácia od roku 1999 klesla o viac ako 50 percent. „Pokračujúci pokles je spôsobený klimatickými zmenami, keďže rastúce teploty oceánov a ubúdajúci morský ľad nútia drobné morské kôrovce ísť za chladnejšou vodou hlbšie, čím sa znižuje dostupnosť potravy pre tulene,“ uviedla IUCN.

Štyroch astronautov misie Artemis 2 pri oblete Mesiaca vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na Zemi nedokázali kontaktovať. Došlo k očakávanému výpadku komunikácie, ktorý trval približne 40 minút. „Uvidíme sa na druhej strane,“ povedal astronaut Victor Glover pár minút pred tým, ako sa spojenie prerušilo.

Foto: TASR/AP

„Stále budeme cítiť vašu lásku zo Zeme, a všetkých vás tam dole na Zemi a okolo nej, milujeme z Mesiaca,“ dodal Glover.

Po asi 40-minútovom výpadku komunikácie sa spojenie lode Orion s riadiacim strediskom NASA obnovilo. „Vždy si vyberieme Zem, vždy si vyberieme jeden druhého,“ povedala astronautka Christina Kochová vo svojom prvom vyjadrení po obnovení signálu.

Posádka vykonávala viac ako šesťhodinové pozorovanie Mesiaca, dokumentujúc jeho povrch, ktorý bol doteraz známy najmä z fotografií robotických sond.

Profesor astronómie Derek Buzasi označil čas samoty astronautov za „vzrušujúci a trochu desivý“. Pripomenul, že k podobným situáciám došlo aj počas misií Apollo v 60. a 70. rokoch. „Všetci sme vtedy trochu zatajili dych,“ povedal.

Krátko pred koncom obletu astronauti zažili aj zatmenie Slnka, keď bude za Mesiacom.

Posádka Misie Artemis 2 sa predtým dostala najďalej od našej planéty. Predchádzajúci rekord vytvorila misia Apollo 13 v roku 1970, ktorá sa od Zeme vzdialila na približne 400.171 kilometrov. Podľa prepočtov NASA misia Artemis 2 by ho mala prekonať o približne 6600 kilometrov.

Loď Orion sa po oblete Mesiaca vydala späť k Zemi. Podľa aktuálneho harmonogramu by mala pristáť v piatok pacifického času (v noci z piatku na sobotu SELČ) v Tichom oceáne.

Foto: TASR/AP

Jadrová elektráreň, ktorú vyvíjajú ruskí vedci, by mala na Mesiaci začať pracovať do roku 2036, oznámil vo štvrtok v Moskve na Ruskom vesmírnom fóre Alexander Blagov, viceprezident Národného výskumného centra Kurčatovov inštitút.

„Do roku 2036 musíme spolu s (ruskou vesmírnou agentúrou) Roskosmosom, hlavným objednávateľom tejto práce, vyvinúť lunárny program - program dopravenia a umiestnenia na Mesiaci, ako aj uvedenia do činnosti. Čiže, v roku 2036 by malo byť takéto zariadenie na Mesiaci v prevádzke,“ povedal Blagov, ktorého citovala TASS.

Podľa Pavla Kazmerčuka, hlavného konštruktéra lunárneho programu v štátnej firme NPO Lavočkina vyrábajúcej kozmickú techniku, projekt pozostáva z troch etáp. V prvej má raketa Angara-A5M dopraviť na Mesiac servisný lunochod a špeciálne zariadenie, nasledovať ich bude servisný lunochod spolu s nabíjacou a distribučnou stanicou a napokon, počas tretej etapy, sa má na povrch Mesiaca dopraviť samotná jadrová elektráreň.

Roskosmos poukazuje na to, že lunárna elektráreň by mala v rámci jednotlivých misií zabezpečovať energiu pre lunárne vozidlá, observatórium, pričom zásobovať energiou by mala tiež Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu (ILRS), ktorá je spoločným rusko-čínskym projektom.

V auguste 2023 sa skončila neúspechom bezpilotná misia Luna-25, ktorá sa pri pokuse o pristátie zrútila na povrch Mesiaca, a Rusko len nedávno posunulo štart svojich ďalších lunárnych misií.