Bratislava 12. júna (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Členom misie NASA Artemis bude po prvýkrát Európan, vakcínu navrhnutú umelou inteligenciou testovali na ľuďoch a čínski vedci objavili najväčšie veľrybie pohrebisko na svete. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Američania Randy Bresnik, Frank Rubio a Andre Douglas a taliansky astronaut Luca Parmitano z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) budú tvoriť posádku misie Artemis 3, naplánovanej na koniec roka 2027. Na tlačovej konferencii v Houstone to v utorok oznámil Jeremy Parsons, manažér programu Artemis, ktorý realizuje americký Národný úradom pre letectvo a vesmír (NASA).

Parmitano bude pilotom misie a zároveň prvým Európanom, ktorý sa stane súčasťou programu Artemis. Veliteľom misie bude Bresnik, Rubio a Douglas budú špecialistami. Za náhradníka bol určený americký astronaut Bob Hines.

Parmitano bol testovacím pilotom talianskeho letectva a astronautom ESA sa stal v roku 2009. Absolvoval dva pobyty na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a niekoľko náročných výstupov do vesmíru, vrátane jedného, pri ktorom mohol prísť o život, keď sa jeho prilba začala napĺňať vodou.

Bresnik je astronautom NASA od roku 2004. Do vesmíru letel v roku 2009 na palube raketoplánu Atlantis a v roku 2017 ako veliteľ 53. posádky ISS.

Rubio drží primát najdlhšieho pobytu amerického astronauta vo vesmíre - pri svojom prvom lete bol na ISS 371 dní (od septembra 2022 do septembra 2023).

Misia Artemis 3 mala pôvodne dopraviť prvých ľudí na Mesiac od roku 1972, to sa však po zmene plánov stane až počas misie Artemis 4, ktorá je plánovaná na rok 2028. Artemis 3 sa po novom zameria na testovanie technológií na obežnej dráhe Zeme. Pôjde najmä o nácvik priblíženia a spojenia s lunárnymi pristávacími modulmi spoločností SpaceX a Blue Origin. Obe firmy potvrdili, že ich pristávacie moduly budú pripravené na testovanie v plánovanom termíne.

NASA uvádza, že pôjde o jednu z najkomplexnejších testovacích misií v histórii americkej pilotovanej kozmonautiky. Po štarte z Kennedyho vesmírneho centra na Floride vykoná kozmická loď Orion sériu systémových kontrol a následne sa pokúsi o prvé spojenie s jedným alebo oboma pristávacími modulmi v nízkej obežnej dráhe Zeme. Testovať sa budú hardvérové rozhrania, softvérové systémy, pohonné jednotky aj podporné systémy pre posádku.

Misia Artemis 3 potrvá približne dva týždne, teda zhruba o štyri dni dlhšie ako misia Artemis 2, v rámci ktorej kozmická loď Orion začiatkom apríla obletela okolo Mesiaca.

„Každý aspekt misie Artemis 3 nám poskytne prehľad o tom, ako spresniť naše plány pre Artemis 4. Táto misia je zámerne navrhnutá tak, aby podstupovala kalkulované riziká a budúce posádky boli úspešnejšie, keď vstúpime na povrch Mesiaca,“ povedal Parsons.

Zároveň potvrdil, že prepracovaný tepelný štít kozmickej lode Orion, ktorý sa poškodil počas bezpilotnej misie Artemis 1, bol úspešne otestovaný a je pripravený na inštaláciu.

Ak bude misia Artemis 3 úspešná, Spojené štáty by mohli predbehnúť Čínu, ktorá chce dostať svojich tajkonautov na mesačný povrch do roku 2030.

Výskumníci z Cambridgeskej univerzity vyvinuli zásadne nový typ vakcíny, ktorej kľúčovú zložku navrhla umelá inteligencia. Teraz sa prvýkrát testovala na ľuďoch.

Cieľom vedeckého výskumu je vyvinúť vakcínu, ktorá by účinkovala nielen proti všetkým známym variantom ľudského koronavírusu, ale aj proti príbuzným vírusom netopierov, ktoré by sa mohli preniesť zo zvierat na ľudí a spôsobiť budúce pandémie.

Výsledky štúdie sú povzbudivé, pretože imunitné reakcie po očkovaní boli mierne. Ako dlho trvá ochrana a či budú potrebné ďalšie posilňovacie dávky, zatiaľ nie je známe.

Na zistenie, či vakcína dokáže v reálnom svete zabrániť vírusovým infekciám alebo ich znížiť, sú preto potrebné ďalšie rozsiahlejšie štúdie.

Tradičné vakcíny „trénujú“ náš imunitný systém, aby rozpoznával jeden konkrétny vírus. Problém je v tom, že vírusy mutujú a keď sa dostatočne zmenia, vakcína prestane účinkovať. Preto každý rok potrebujeme novú vakcínu proti chrípke a od roku 2021 sa opakovane aktualizujú aj vakcíny proti COVID-19. AI ponúka spôsob, ako to obísť.

Analýzou genetických údajov z tisícov príbuzných vírusov dokáže identifikovať rovnaké časti v rôznych kmeňoch, ktoré sa pravdepodobne časom nezmenia. Takto vyvinutá vakcína by mala účinkovať proti celej čeľadi vírusov, nielen proti konkrétnemu kmeňu, s ktorým sa začalo.

Vedci z Cambridge použili umelú inteligenciu na skenovanie vírusov z čeľade sarbekovírusov, ktorá zahŕňa vírusy spôsobujúce SARS aj COVID a celý rad zvieracích koronavírusov. Hľadali spoločné znaky, ktorých sa pravidelné mutácie do značnej miery nedotkli. Tieto vlastnosti sa stali základom vakcíny, ktorá využíva DNA a vo všeobecnosti je stabilnejšia ako mRNA vakcíny. Uľahčuje to ich skladovanie a prepravu v krajinách s nižšími príjmami, kde je obmedzená infraštruktúra „chladiaceho reťazca“.

Môžu sa tiež podávať aj bez ihiel. Vakcína sa dostáva do tela cez kožu prúdom kvapaliny pod vysokým tlakom, vďaka čomu je podávanie menej bolestivé a ľahšie sa používa vo väčšom množstve počas epidémie.

Tieto praktické výhody sú dôležité, ak samotná vakcína dokáže chrániť aj pred vírusmi, s ktorými sme sa ešte nestretli. Na rozdiel od tradičných vakcín by mohli poskytnúť rýchlu imunitu proti novým a vznikajúcim vírusovým hrozbám.

Čínski vedci objavili na dne Indického oceánu najväčší veľrybí cintorín na svete. Zistili tiež, že rozsiahla plocha pokrytá mŕtvymi telami týchto cicavcov poskytuje útočisko obrovským spoločenstvám hlbokomorských živočíchov. Vyplýva to z výskumu zverejneného v stredu v časopise Nature.

Podľa výskumu ide zároveň o najhlbšie a najstaršie známe veľrybie pohrebisko na Zemi, pričom niektoré skameneliny sú staré až 5,3 milióna rokov.

V rámci výskumu vykonala ponorka Fen-tou-če v roku 2023 celkovo 32 ponorov. Viezla troch ľudí, ktorí pomocou robotických ramien zbierali vzorky skamenelín.

Malé ponorné plavidlo čínskych výskumníkov zachytilo na dne oceána veľa živočíchov, z ktorých mnohé sú pre vedu pravdepodobne nové. Výskumníci zistili, že tieto organizmy využívajú telá uhynutých veľrýb ako zdroj potravy. Boli medzi nimi napríklad medúzy, hviezdice, červy a mäkkýše.

Medzi takmer 500 kostrami nájdenými v hĺbke až 7000 metrov pozdĺž 1200-kilometrového koridoru kostí v Indickom oceáne západne od Austrálie bol identifikovaný aj nový, hoci už vyhynutý druh veľryby.

Hlavný autor štúdie Siao-tchung Pcheng z Čínskej akadémie vied pre agentúru AFP uviedol, že výskumníci boli „ohromení“, keď sa objasnil rozsah ich objavu.

Už v minulosti sa zistilo, že keď veľryby uhynú a klesnú na morské dno, ich telá slúžia ako zdroj potravy pre hlbokomorské tvory.

„Objav nekropoly takého rozsahu bol však úplne neočakávaný. Rozloha, hĺbka a vekový rozsah ďaleko presahovali všetko, čo sme si dokázali predstaviť,“ povedal Siao-tchung Pcheng.

Predpokladá sa, že veľryby v tejto konkrétnej oblasti uhynuli v takomto hojnom počte, pretože ide o obľúbené lovisko. Zároveň sa tam nachádza priekopa v tvare V, ktorá zosúva uhynuté jedince na morské dno.

Na základe počtu nájdených kostí vedci odhadli, že v oblasti by sa mohlo nachádzať viac než desať miliónov tiel.