Bratislava 17. októbra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Knižná publikácia mapuje výskyt vážok v Bratislave a okolí, SpaceX vykonala jedenásty skúšobný let rakety Starship a analógoví astronauti začali simulovaný pobyt na Mesiaci a Marse. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zmapovali výskyt vážok v Bratislave a jej okolí. Výsledky spracovali do podoby knižnej publikácie s názvom Vážky Bratislavy.

„Na území Bratislavy bolo zaznamenaných 46 druhov vážok, čo predstavuje takmer dve tretiny druhového bohatstva Slovenska,“ uviedla hlavná autorka štúdie Zuzana Šíblová z Ústavu krajinnej ekológie SAV. „Najčastejšie sa vyskytovali euryekné druhy, teda biotopovo nenáročné vážky, ako je vážka ploská, šidielko ploskonohé či hadovka lesklá,“ informovala.

Upozornila, že medzi zistenými vážkami sa nachádzali aj viaceré, ktoré patria k ohrozeným a chráneným druhom. Medzi ne patrí napríklad pásikavec veľký, ktorého domovov je bratislavský lesopark. „Najväčším prekvapením je však extrémne malá, ale zato roky prežívajúca mikropopulácia vážky jednoškvrnnej, ktorá našla útočisko v sústave mŕtvych ramien so špecifickými vlastnosťami vody vďaka blízkej polohe rieky Dunaj,“ dodala vedkyňa.

Priblížila tiež, že najväčšia druhová rozmanitosť bola zaznamenaná v Dunajských ramenách a prekvapivo aj v regulovaných pomaly tečúcich vodných tokoch.

Výsledkom výskumu je knižná publikácia Vážky Bratislavy, ktorá prináša ucelený prehľad o tejto skupine hmyzu v hlavnom meste. Obsahuje nielen zoznam druhov a ich ekologické nároky, ale aj mapy rozšírenia a fotografie, Monografia je pre širokú verejnosť k dispozícii voľne na stiahnutie na stránke Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Spoločnosť SpaceX Elona Muska v noci na utorok vykonala 11. skúšobný let rakety Starship. Cieľom bolo otestovať nový hardvér a dosiahnuť suborbitálnu dráhu s vyššou nadmorskou výškou vrátane simulovaného vypúšťania satelitov Starlink. Starship po približne hodinovom lete kontrolovane pristála v Indickom oceáne.

Dvojstupňová raketa bola vypustená z texaskej základne Starbase v pondelok o 18.20 h miestneho času (utorok 01.20 h SELČ). Jej prvý stupeň, nosič Super Heavy, približne desať minút po vynesení hornej kozmickej lode Starship podľa plánu dopadol do vôd Mexického zálivu.

Foto: TASR/AP

SpaceX sa počas najnovšej misie zamerala na vypustenie svojej druhej skupiny makiet satelitov Starlink. Okrem toho sledovala, ako loď Starship dosiahne Indický oceán po návrate cez atmosféru, kde boli rôzne experimentálne štíty umiestnené na jej vonkajšom plášti vystavené extrémne horúcej plazme. Let trval celkovo o niečo viac ako hodinu, ako sa aj plánovalo.

V poradí desiaty skúšobný let rakety sa uskutočnil v auguste a ukončil tak sériu neúspešných testov zo začiatku tohto roka. Obe časti rakety sú vyvíjané tak, aby sa po návrate na Zem dali znova použiť.

Na 17 miestach po celom svete sa v pondelok začal rozsiahly medzinárodný výskumný projekt, v rámci ktorého bude približne 70 mužov a žien, tzv. analógových astronautov, žiť počas nasledujúcich dvoch týždňov v podmienkach simulujúcich pobyt na Mesiaci a Marse. Misiu koordinovanú z Viedne Rakúskym vesmírnym fórom (ÖWF) vedie 44-ročná nemecká astronautka Anika Mehlisová.

Analógoví astronauti sú ľudia, ktorí na Zemi simulujú podmienky vesmírnej misie, aby otestovali vybavenie, postupy a študovali vplyv izolácie a stresu na medziľudské vzťahy. Počas trvania misie nosia špeciálne skafandre.

Ako vysvetlil riaditeľ ÖWF Gernot Grömer, účastníci najnovšej misie budú okrem iného skúmať spoluprácu heterogénneho tímu v extrémnom strese a to, ako sa vyrovnať s izoláciou. Za týmto účelom budú tímy žiť v tesných priestoroch – napríklad v Českej republike to bude podľa televízie ČT24 výskumná a výcviková stanica Hydronaut H03 DeepLab, navrhnutá pre krátkodobé i dlhodobé pobyty malých skupín ľudí pod vodou a na súši.

Tímy tiež budú testovať pestovanie rastlín pomocou umelej inteligencie a zhromažďovať informácie o možnej kontaminácii povrchu Marsu a Mesiaca zavlečenými mikroorganizmami.

Ďalšie biotopy (habitaty) sa nachádzajú okrem iného v Poľsku, Jordánsku, Francúzsku, USA, Austrálii a Indii.

Do projektu je zapojených celkovo 200 výskumníkov z 25 krajín. Rakúske vesmírne fórum takéto misie simulujúce podmienky na Marse organizuje pravidelne. Vyvinulo tiež prototyp skafandra pre pobyt na červenej planéte.