Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Vedci majú nové poznatky o hrochoch

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Bádatelia študovali správanie hrochov v prírodnej rezervácii v Afrike, kde sa nachádza množstvo jazier s rôznymi populáciami týchto veľkých cicavcov.

Svet 28. januára (TASR) - Zistenie, že ľudia intenzívne cestovali cez Lamanšský prieliv už v bronzovej dobe, odhalenie toxických tzv. večných chemikálií (PFAS) v pečeni vydier, ale aj nové poznatky o hrochoch či záver, podľa ktorého finančné príspevky chudobným matkám zmenili mozgovú aktivitu ich detí. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Z novej štúdie, na ktorej spolupracovali aj vedci z Česka, vyplýva, že ľudia intenzívne cestovali cez Lamanšský prieliv už v bronzovej dobe. Analýza DNA takmer 800 ľudí ukázala, že prichádzajúci na juh Británie medzi rokmi 1300 až 800 pred naším letopočtom tvorili zhruba polovicu genetického pôvodu neskorších populácií. Štúdiu vydal odborný časopis Nature. Stredná až neskorá bronzová doba bola podľa vedcov obdobím, keď sa usadené poľnohospodárske spoločenstvá rozšírili po južnej Británii a rozvíjali tam rozsiahle obchodné trasy, ktoré umožnili prevážanie rúd na výrobu bronzu. Rozšírenie bronzových artefaktov a surovín tiež svedčí o obchodných sieťach prepájajúcich rozsiahle oblasti Európy.

Významný objav sa podaril aj anglickým vedcom, ktorí odhalili v pečeni vydier toxické "večné chemikálie" (PFAS). Výskyt a koncentrácia týchto látok dokazuje rozsah znečistenia životného prostredia, uviedli vedci z programu Otter Project, ktorý dlhodobo monitoruje zdravie týchto riečnych živočíchov. Vedci skúmali výskyt týchto látok v pečeni už uhynutých vydier. Všetky mŕtve zvieratá nájdené programom Otter Project v rokoch 2014 až 2019 vykazovali prítomnosť dvoch typov PFAS. Zatiaľ však nie je jasné, či množstvo týchto látok nájdené v skúmaných zvieratách malo nejaký dosah na ich zdravie. Vydry totiž uhynuli prevažne po zrážke s motorovými vozidlami, takže presný vplyv chemikálií na ich zdravie nie je známy, vysvetlila Emily O'Rourkeová, doktorandka na Cardiffskej univerzite a hlavná autorka štúdie. Vedkyňa ďalej uviedla, že zdravotný stav vydier je istým ukazovateľom znečistenia životného prostredia, predovšetkým sladkých vôd. Autorka štúdie dodala, že je nutné používanie týchto chemikálií obmedziť. V niektorých krajinách sa tak už deje. Nemecko, Dánsko, Holandsko, Nórsko a Švédsko v júli 2021 oficiálne informovali Európsku chemickú agentúru (ECHA) o svojom zámere obmedziť PFAS. Dánsko napríklad už zakázalo ich používanie v obaloch potravín.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Francúzskym vedcom sa podarilo odhaliť, že hrochy si pomocou hlasných zvukov odovzdávajú informácie o nepriateľovi, pričom dokážu rozoznať, od ktorého jedinca tieto informácie prichádzajú. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Current Biology. Divé hrochy sú veľmi hlučné zvieratá, ich zvuky sa môžu niesť až kilometer ďaleko. Ich repertoár je pritom bohatý, patrí doň krochkanie, pískanie, kvíkanie a ďalšie zvuky, vysvetlil vedúci štúdie profesor Nicolas Mathevon z univerzity v Saint-Étienne vo Francúzsku. Bádatelia študovali správanie hrochov v prírodnej rezervácii v Afrike, kde sa nachádza množstvo jazier s rôznymi populáciami týchto veľkých cicavcov.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


So zaujímavým záverom prišla aj štúdia zverejnená vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, podľa ktorej finančné príspevky poskytnuté chudobným matkám mali za následok zvýšenie mozgovej aktivity ich bábätiek. Matky z chudobných pomerov dostávali v prvý rok života svojho dieťaťa mesačne 333 dolárov (približne 295 eur). Vedci následne v ich bábätkách spozorovali zmeny mozgovej aktivity spájané s lepším poznávacími schopnosťami. Rozdiely oproti kontrolnej skupine boli mierne. Výskumníci ich prirovnali k posunutiu sa z 81. miesta na 75. miesto zo 100. Navyše zatiaľ nie je jasné, či sa tieto zmeny v mozgovej aktivite prejavia aj v praxi, hoci v súčasnosti dostupný výskum naznačuje, že by sa mali. Zistenia štúdie však už teraz poskytujú presvedčivý dôkaz, že finančné dotácie môžu mať vplyv na mozog a zdôrazňujú dôležitosť finančného zabezpečenia pre vývoj dieťaťa.