Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 16. január 2026Meniny má Kristína
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Vedci riešili zimný spánok medveďov

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Podľa odborníkov medvede v Poľsku nehibernujú celú zimu, len driemu, keďže v horských oblastiach často dochádza k odmäkom a prerušeniam chladného obdobia.

Bratislava 16. januára (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Silné mrazy prinútili medvede v Poľsku uložiť sa na zimný spánok, na Zem sa predčasne vrátila časť posádky z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a USA plánujú do roku 2030 vybudovať jadrový reaktor na Mesiaci. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Silné mrazy v Bieszczadoch na hranici so Slovenskom ukončili zimnú aktivitu tamojších medveďov. Podľa Regionálneho riaditeľstva štátnych lesov v Krosne sa zvieratá v uplynulých dňoch uložili na zimný spánok.

Lesníci odhadujú, že v oblasti poľských Bieszczad, ktoré sú na slovenskej strane známe ako Poloniny, žije približne 300 medveďov, z čoho asi desatina sa pravidelne objavuje v blízkosti ľudských sídel. V prvých januárových dňoch sa viaceré jedince pohybovali pri domoch, no po výraznom ochladení sa stiahli do brlohov.

Podľa odborníkov medvede v Poľsku nehibernujú celú zimu, len driemu, keďže v horských oblastiach často dochádza k odmäkom a prerušeniam chladného obdobia. V čase trvalých mrazov a hrubej snehovej pokrývky sa však ich aktivita výrazne obmedzuje.

Lesníci v regióne sa snažia minimalizovať kontakt človeka so šelmami. Vytvorili špecializovaný tím pre prevenciu, ktorý odporúča dočasné obmedzenia vstupu do lesa počas zimného pokoja, odstránenie odpadkových košov z turistických miest a zmenu režimu hospodárenia v územiach s výskytom medveďov.

Regionálne riaditeľstvo vyzvalo obyvateľov aj návštevníkov, aby v lesoch nezanechávali zvyšky jedla. Tie môžu zvieratá prilákať k obydliam a zvyšovať riziko stretov, ktoré sú však podľa lesníkov zatiaľ ojedinelé.

V Tichom oceáne pri pobreží amerického štátu Kalifornia pristála vo štvrtok kozmická loď Dragon so štvorčlennou posádkou, ktorú americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) predčasne stiahol z misie na ISS pre bližšie nešpecifikované zdravotné problémy jedného z jej členov. Ide o prvú takúto evakuáciu od začiatku plnej prevádzky ISS v novembri 2000.

Loď Crew Dragon dopravila na Zem amerických astronautov Zenu Cardmanovú a Michaela Finckeho, japonského astronauta Kimiju Juja a ruského kozmonauta Oleg Platonova. Na ISS dorazili 1. augusta 2025 v rámci jedenásteho letu kozmickej lode Crew Dragon (Crew-11). Na ISS mali pôvodne zostať do polovice februára.

Fincke v pondelok odovzdal velenie na ISS ruskému kozmonautovi Sergejovi Kuď-Sverčkovovi, ktorého na ISS dopravila ruská loď Sojuz v novembri 2025 spolu s krajanom Sergejom Mikajevom a astronautom NASA Christopherom Williamsom.

NASA opakovane zdôraznila, že nejde o núdzový stav, ale o snahu zabezpečiť astronautovi komplexné lekárske vyšetrenie, čo na ISS nie je možné. Štart nasledujúcej posádky (Crew-12) je naplánovaný na 15. februára.

Americká vesmírna agentúra podpísala memorandum o porozumení s americkým ministerstvom energetiky, v ktorom potvrdil svoj záväzok vybudovať jadrový reaktor na Mesiaci do roku 2030. Oznámil to v stredu riaditeľ NASA Jared Isaacman.

„Amerika je odhodlaná vrátiť sa na Mesiac, vybudovať potrebnú infraštruktúru a uskutočniť investície nevyhnutné pre ďalší obrovský skok na Mars a ďalej,“ povedal Isaacman.

Na dosiahnutie tohto cieľa je podľa neho jadrová energia nevyhnutná. Táto dohoda umožňuje NASA a ministerstvu energetiky užšie spolupracovať a poskytovať kapacity potrebné na prieskum vesmíru.

„Dejiny od projektu Manhattan po misie Apollo ukazujú, že keď sa americká veda a inovácie spoja, naša krajina dovedie svet k novým hraniciam, ktoré sa kedysi považovali za nemožné. Táto dohoda pokračuje v tejto tradícii,“ uviedol na margo podpísania memoranda minister energetiky Chris Wright.

Podrobnosti o obsahu dohody zatiaľ nezverejnili. NASA však už niekoľko rokov pracuje na vývoji jadrového reaktora, ktorý by mohol zásobovať jednu alebo viac základní na Mesiaci, ktoré chce agentúra vybudovať v rámci svojho programu Artemis.

Vlani v decembri americký prezident Donald Trump podpísal nariadenie, v ktorom vyzval na vytvorenie trvalo obývateľnej lunárnej základne do roku 2030. V tom istom roku by mal byť na povrch Mesiaca vynesený aj prvý jadrový reaktor.

Podľa Trumpovho nariadenia je prevaha v priestore mimo Zeme nevyhnutná pre bezpečnosť a prosperitu USA. „Spojené štáty musia preto presadzovať vesmírnu politiku, ktorá rozšíri dosah ľudských objavov, zaistí životne dôležité ekonomické a bezpečnostné záujmy krajiny, podporí komerčný rozvoj a položí základy pre novú vesmírnu éru,“ píše sa v dokumente.

NASA a ministerstvo energetiky USA spolupracujú v oblasti energetických systémov už viac ako pol storočia. Napríklad sonda Cassini, ktorá skúmala Saturn, či rovery Curiosity a Perseverance na Marse používali ako zdroje energie rádioizotopové termoelektrické generátory (RTG), čo sú zariadenia na premenu tepla vzniknutého pri rádioaktívnom rozpade na elektrickú energiu. Je to veľmi spoľahlivý a dlhodobý zdroj energie, ktorý môže bez prestávky fungovať desiatky rokov.

Hnacím motorom plánov na umiestnenie jadrového reaktora na Mesiaci je aj rastúca konkurencia zo strany Číny. Rusko už pred viacerými rokmi predstavilo myšlienku jadrového reaktora na Mesiaci. V súčasnosti obe krajiny pracujú na spoločnom projekte.