Bratislava 11. septembra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viacero pozoruhodných objavov a zistení. Na oblohe nastane 14. septembra zákryt Venuše Mesiacom, projekt Vedecký ambasádor mieri opäť do škôl a zistenie, že klimatická zmena zvyšuje zdravotné riziká v európskych mestách. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

V pondelok 14. septembra v poludňajších hodinách nastane na oblohe zaujímavý úkaz. Mesiac pri svojom obehu okolo Zeme zakryje na oblohe planétu Venušu. Úkaz sa odohrá približne osem až 18 stupňov nad juhovýchodným obzorom.

Napriek tomu, že za dobrých atmosférických podmienok je Venuša aj cez deň viditeľná voľným okom, už použitie menšieho ďalekohľadu mnohonásobne zlepší zážitok z pozorovania. Vedci informujú, že pred zákrytom sa bude Venuša nachádzať na východnej (ľavej) strane od Mesiaca. Mesiac sa po oblohe pohybuje rýchlejšie ako Venuša a putuje smerom od západu na východ (čiže sprava doľava). Vďaka tomuto pohybu Mesiac Venušu predbehne. Venuša preto zmizne za východným okrajom Mesiaca, ktorý bude v tej chvíli neosvetlený (tmavý).

O približne hodinu neskôr Venuša opäť vyjde na západnej (pravej) strane Mesiaca, tentoraz spoza jeho osvetleného kosáka. „Venušu ako vnútornú planétu (a rovnako aj Merkúr) pozorujeme v rôznych fázach, podobne ako Mesiac. V čase zákrytu tak uvidíme vedľa seba dva kosáčiky - Mesiac tri dni po nove a vedľa maličký kosáčik Venuše. Kým samotný zákryt potrvá viac ako hodinu, vstup a výstup Venuše spoza mesačného okraja bude trvať iba desiatky sekúnd,“ uviedla Slovenská akadémia vied (SAV).

Zákryt nastane v týchto časových intervaloch: Na západnom Slovensku (Bratislava) bude vstup o 11.32 h a výstup o 12.36 h, na strednom a severnom Slovensku (Poprad) bude vstup o 11.34 h a výstup o 12.41 h. Na východnom Slovensku (Košice) bude vstup 11.35 h a výstup o 12.42 h. „Počas zákrytu Venuše Mesiacom 14. septembra bude Mesiac vzdialený od Slnka približne 31 stupňov. Je to dostatočná vzdialenosť, v každom prípade si však dajte pozor, aby ste ďalekohľad alebo mobil nenamierili na Slnko - mohli by ste si poškodiť zrak alebo zobrazovací čip mobilu,“ upozornil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

Interaktívno-edukatívny projekt Vedecký ambasádor mieri po letnej prestávke opäť do škôl. O vede, technológiách a inováciách sa vďaka zážitkovým aktivitám a workshopom najbližšie dozvedia žiaci 23. septembra v Žiline. Žiakov doteraz zaujalo najmä kreatívne AI štúdio pod dohľadom lektorov, kde sa učia využívať umelú inteligenciu.

Vedecký ambasádor sa v tomto roku uskutočnil v ôsmich mestách a zúčastnilo sa na ňom viac ako 440 detí. Zmysel projektu je postavený na aktívnom používaní najnovších technológií priamo žiakmi pod dohľadom lektorov. Namiesto teórie dostávajú priestor experimentovať, skúšať nové technológie a zisťovať, ako sa dajú získané zručnosti využívať v škole či v praxi. Projekt prináša štyri workshopy, počas ktorých sú žiaci rozdelení do skupín a prechádzajú si každým z nich.

Medzi aktivity, ktoré sa doteraz stretli u žiakov s veľkým úspechom, patrí kreatívne AI štúdio. Žiaci zisťujú, že pri práci s umelou inteligenciou nestačí zadať iba niekoľko slov. Aby bol výsledok čo najefektívnejší, učia sa formulovať jasné a zrozumiteľné zadania (prompty) a sledovať, ako spôsob formulácie ovplyvňuje výsledný vizuál. Doteraz žiaci vytvorili približne 1500 promptov.

„Umelá inteligencia je pre mladých ľudí atraktívnou témou. Pre nás je dôležité ukázať, že to nie je len nástroj, ktorý za nich niečo vytvorí. Počas tohto workshopu zisťujú, že kvalita výsledku závisí aj od ich vlastného nápadu, premýšľania a schopnosti presne formulovať zadanie - prompty. Zároveň sa učia využívať umelú inteligenciu rozumne,“ uviedla Štefánia Bartošová, riaditeľka Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, ktoré prináša projekt medzi žiakov do regiónov.

Žiaci si na podujatí vďaka SmartLabom vyskúšajú prácu s pyrografiou, teda techniku vypaľovania do dreva. Lektori zo SmartLabov realizujú aj ďalší workshop, a to s robotmi mBotmi, na ktorom sa žiaci učia programovať a pracovať s algoritmami. S tajomstvami programovania sa žiaci zoznamujú vďaka odborníkom z Logiscool. Vytvárajú vlastnú počítačovú hru pomocou vizuálneho a textového programovania v jazyku Python.

Na jeseň sa podujatie uskutoční v Žiline a dvakrát v Bratislave. Posledné bratislavské podujatie bude v novembri súčasťou Týždňa vedy a techniky a ponúkne jeho rozšírenú verziu.

Obyvatelia európskych miest už pociťujú výrazné dôsledky zmeny klímy. Úmrtnosť súvisiaca s horúčavami sa v rokoch 2015 - 2024 v porovnaní s obdobím rokov 1991 - 2000 zvýšila v priemere o 82 úmrtí na milión obyvateľov. Vyplýva to zo správy s názvom 2026 Europe Cities Report, ktorú v časopise The Lancet publikoval medzinárodný tím vedený Cathryn Tonneovou a Josém Chen-Xuom z inštitútu ISGlobal v Barcelone.

Dôsledky klimatickej zmeny sú najvýraznejšie v južnej Európe. Výskumníci analyzovali 28 indikátorov súvisiacich so zdravím a klimatickou zmenou vo viac ako 800 európskych mestách. Vychádzali najmä z údajov Eurostatu, ktoré doplnili ďalšími zdrojmi.

Úmrtnosť spôsobená horúčavami sa v sledovanom období zvýšila až v takmer 99 percentách skúmaných miest. V západnej Európe, kam štúdia zaraďuje aj Nemecko, pripadalo v priemere o 64 úmrtí na milión obyvateľov viac ako v referenčnom období. V južnej Európe bol nárast výraznejší – v priemere o 132 úmrtí na milión obyvateľov, čo predstavuje zvýšenie o 161 percent.

Autori štúdie upozorňujú, že mestá majú pri zvládaní klimatickej zmeny významnú úlohu. Opatrenia na prispôsobenie sa a znižovanie emisií podľa nich môžu prispieť k vytváraniu odolnejších komunít, posilňovaniu miestnej ekonomiky a zlepšovaniu zdravia obyvateľov.

Rastúce teploty zároveň vytvárajú vhodnejšie podmienky na šírenie infekčných ochorení, ktoré boli v minulosti klasifikované ako tropické, keďže komáre, ktoré ich prenášajú, sa v Európe čoraz viac šíria. Riziko prenosu horúčky dengue v európskych mestách vzrástlo v rokoch 2015 - 2024 v porovnaní s obdobím 1981 - 2010 v priemere o 111 percent. Najvýraznejší nárast zaznamenali mestá vo východnej Európe, kde dosiahol 369 percent. V západnej Európe predstavoval 159 percent. Podobný vývoj výskumníci zaznamenali aj pri vírusoch chikungunya a zika.

Zvyšuje sa tiež vystavenie obyvateľov dymu z lesných a iných plošných požiarov. Počet dní, počas ktorých boli obyvatelia miest vystavení toxickému dymu, vzrástol v rokoch 2003 - 2023 približne v desatine skúmaných miest, zatiaľ čo v štyroch percentách miest klesol. V celoeurópskom meradle išlo o nárast o sedem percent. Najvýraznejší nárast zaznamenali mestá v južnej a východnej Európe.

Európske mestá sú zároveň vystavené rastúcej peľovej záťaži. V západnej Európe bola koncentrácia peľu brezy v rokoch 2015 - 2024 výrazne vyššia než v rokoch 1991 - 2000. V Berlíne vzrástla o 66 percent, v Bruseli o 82 percent. Vo východnej Európe nárast miestami presiahol 100 percent (v Budapešti o 137 a v Bratislave o 106 percent). Podobne vysoký nárast bol zaznamenaný aj v prípade peľu olív v Španielsku a peľu jelše vo východnej Európe.

Stromy pritom podľa autorov štúdie predstavujú jeden z dôležitých nástrojov na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny v mestách. Pomáhajú znižovať tepelný stres, zlepšovať kvalitu ovzdušia a podporovať psychickú pohodu obyvateľov.

Výsledky štúdie podľa autorov ukazujú, že klimatická zmena už nie je iba environmentálny problém, ale čoraz výraznejšie ovplyvňuje zdravie obyvateľov európskych miest. Opatrenia v oblasti adaptácie, zelene, ochrany pred horúčavami či prevencie infekčných ochorení môžu preto podľa nich zohrávať významnú úlohu pri znižovaní zdravotných rizík.