Bratislava 16. októbra (TASR) - Uplynulý týždeň priniesol vo svete vedy, techniky a výskumu viaceré pozoruhodné objavy a zistenia. Zdravé koraly pomáhajú svojim vyblednutým susedom získať späť farbu, z fosílie objavenej pred sto rokmi identifikovali nový druh dinosaura a rover Perseverance prekonal rekord v počte najazdených kilometrov mimo Zeme. TASR prináša prehľad najzaujímavejších vedeckých udalostí a poznatkov uplynulého týždňa.

Klimatická zmena a stúpajúce teploty svetových oceánov spôsobujú blednutie a vymieranie koralov v moriach. Vedci z americkej Stanfordovej univerzity zverejnili novú metódu záchrany vyblednutých a umierajúcich koralov - stačí, aby prišli do priameho kontaktu so svojimi farebnými a zdravými susedmi.

Vedecký tím na Stanfordovej univerzite po sérii testov s dvojicami tzv. karfiolových koralov (Pocillopora) zistil, že stačí iba päť dní kontaktu medzi zdravými a vyblednutými jedincami. Tie vyblednuté sa začali zotavovať a následne ich bolo možné od seba bezpečne oddeliť.

Metódu neformálne nazvali „pomocné ruky“. Ide o prenos zdravých fotosyntetických rias (známe aj ako symbionty), z ktorých koraly čerpajú svoju farbu.

Koraly sú morské bezstavovce zložené z tisícov drobných organizmov s mäkkým telom, nazývaných polypy, s vonkajšou schránkou z uhličitanu vápenatého. Symbionty produkujú prevažnú väčšinu potravy, ktorú koraly potrebujú, a ako protihodnotu dostávajú úkryt, vodu a oxid uhličitý potrebný pre fotosyntézu. Počas tepelného stresu však riasy môžu produkovať toxíny, čo núti koraly ako hostiteľov, aby ich vylúčili.

Na zotavenie vyblednutého koralu najnovším objaveným spôsobom sú podľa vedcov potrebné minimálne tri dni kontaktu, po piatich dňoch sa už dokáže úplne zotaviť. Kontakt musí byť priamy, na zotavenie vyblednutému koralu nestačí iba vzdialenosť niekoľkých milimetrov od zdravého. Oba koraly tiež musia mať rovnaký genetický pôvod, tzv. „genet“. Pri spojení koralov s odlišným genetickým pôvodom dochádza k uvoľňovaniu žihadlových buniek, čo je nepriateľská reakcia, u ľudí porovnateľná s odmietnutím transplantovaného orgánu.

Konkrétny mechanizmus obnovy vyblednutých koralov vedci odhalili pomocou mikroskopickej technológie. Po jednom či dvoch dňoch kontaktu začnú tkanivá koralov splývať, čím medzi oboma jedincami vzniká „diaľnica živín“.

„Je to ohromujúce,“ povedal o výsledku experimentov hlavný autor štúdie Daniel Collins. „Vybielené koraly boli z veľkej časti odpísané pre ich vysokú úmrtnosť. Táto štúdia však dokazuje, že by sme ich nemali považovať za stratený prípad,“ skonštatoval.

Najväčšou výzvou bude premeniť zaujímavý laboratórny objav na praktické riešenie. „Na útesoch pravdepodobne nebudeme koraly navzájom spájať,“ pripustil Collins s tým, že túto možnosť vylučuje samotná veľkosť útesov.

Možné je však podľa neho izolovať zdravé symbionty a kultivovať ich. Následne treba nájsť spôsob, ako ich hromadne znovu zaviesť do vyblednutých koralov.

Vedci z University College London (UCL) identifikovali nový druh dinosaura po výskume fosílie, ktorá sa ešte v roku 1924 našla na ostrove Wight. V súčasnosti je v zbierke londýnskeho Natural History Museum.

Dinosaurus s latinským pomenovaním Invictibellatrix amberina (neporazená bojovníčka) patrí do skupiny dvojnohých mäsožravých megaraptoranov a identifikovaný nález je prvým z Európy. Išlo o druh príbuzný tyranosaurom, mali však štíhle hlavy a na korisť namiesto čeľustí útočili veľkými prednými končatinami s obrovskými zakrivenými pazúrmi.

Na území dnešného Spojeného kráľovstva žil Invictibellatrix amberina asi pred 120 miliónmi rokov (obdobie ranej kriedy). Meral tri až štyri metre s výškou niečo vyše jeden a pol metra, jeho telo pokrývalo perie a pazúry merali 10 až 20 centimetrov. Živil sa menšími dinosaurami a cicavcami.

„Nebol to najväčší dravec svojej doby, ale pre ľudí by bol nebezpečnejší ako Tyranosaurus rex. Boli by sme pre nich korisťou ideálnej veľkosti, vážili by sme asi tretinu ich telesnej hmotnosti. Určite by nás lovili,“ uviedol Cassius Morrison, autor štúdie dokumentujúcej objav.

Fosíliu pôvodne objavil amatérsky paleontológ Reginald Walter Tooley na úpätí útesu na juhozápadnom pobreží ostrova Wight na juhu Anglicka. „Je skutočnou záhadou, že táto fosília zostala tak dlho nepovšimnutá a takmer 100 rokov ležala v zásuvke,“ skonštatoval Morrison. „Na ostrove Wight sa nachádza veľa kostí – kto vie, čo ďalšie ešte čaká na objavenie,“ dodal.

Megaraptorany sú najmenej známe z veľkých mäsožravých dinosaurov, keďže sa našlo len málo ich skamenelín. Podľa predpokladov sa z Ázie rozšírili do dnešnej Európy a stali sa vrcholovými predátormi na celom vtedajšom kontinente Gondwana (vrátane Afriky, Južnej Ameriky a Antarktídy). Tejto teórii však doteraz chýbali fosílne dôkazy, keďže v Európe sa nenašli žiadne ich pozostatky.

„Tento nový druh je prvým dôkazom, ktorý máme, že megaraptorany sa vyskytovali aj v Európe a že sa do Gondwany dostali práve touto cestou, a nie tak, že by postupne prechádzali z ostrova na ostrov smerom na juh,“ vysvetlil doktorand na Katedre vied o Zemi UCL a spoluautor štúdie Charlie Scherer.

Pri identifikácii nového druhu dinosaura vedcom pomohlo CT fosílie a vytvorenie 3D modelu časti lebky. Fosíliu porovnali s lebkami a mozgovými dutinami tyranosaurov, spinosaurov, raptorov a iných dvojnohých mäsožravých dinosaurov. K záveru, že ide o nový druh priviedla výskumníkov jedinečná kombinácia rysov lebky vrátane oválneho otvoru, ktorým miecha vstupovala do mozgu, a výčnelku v tvare presýpacích hodín.

Rover Perseverance (Vytrvalosť) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) prekonal rekord v počte kilometrov najazdených vozidlom na inom vesmírnom telese ako na Zemi. Od svojho príchodu na Mars vo februári 2021 tam najazdil 45,22 kilometra.

Šesťkolesový rover veľkosti osobného auta dosiahol tento míľnik po päť a pol roku svojej misie, ktorej cieľom je zistiť, či na Marse niekedy existovali podmienky vhodné pre mikrobiálny život. Výskum je zameraný najmä na kráter Jezero, oblasť na severnej pologuli Marsu, o ktorej sa predpokladá, že bola pred miliardami rokov zaplavená vodou a nachádzala sa v nej jazerná panva.

Perseverance prekonal predchádzajúci rekord 45,16 kilometra, ktorý na povrchu Marsu dosiahol rover NASA Opportunity (Príležitosť) v rokoch 2004 až 2018. Oba stroje zároveň prekonali najazdené vzdialenosti všetkých lunárnych roverov. Roveru Perseverance sa podarilo míľnik dosiahnuť na ceste do oblasti nazývanej Idubi cez región pri západnom okraji krátera Jezero, prezývaný Lac de Charmes.

„Technické vybavenie a prístroje rovera Perseverance sú vo vynikajúcom stave a všetky záložné systémy sú naďalej funkčné,“ vysvetlil pre agentúru Reuters Steven Lee z Laboratória prúdového pohonu (JPL) NASA v Kalifornii, ktorý je projektovým manažérom roverov NASA na Marse. „Z nedávnej kontroly všetkých systémov vyplynulo, že sú schopné fungovať až do 30. rokov 21. storočia, pravdepodobne aj dlhšie,“ poznamenal.

Podľa NASA je významným prvkom úspechu rovera Perseverance autonómne riadenie a navigačný systém. Lee objasnil, že až 90 percent jázd prebieha autonómne, bez ľudského zásahu. „Perseverance sníma stereoskopické snímky terénu pred sebou, vytvára softvérovú 3D mapu a vyberá najbezpečnejšiu trasu k cieľu jazdy,“ vysvetlil.

Najväčším úspechom misie je podľa Leeho objav vzorky horniny, ktorá by mohla vykazovať známky dávneho mikrobiálneho života. Hornina, o ktorej sa predpokladá, že vznikla pred 3,2 až 3,8 miliardami rokov, bola objavená vlani v koryte rieky, ktorá napájala jazero v kráteri Jezero.

Terén Lac de Charmes môže podľa Leeho obsahovať stopy po raných geologických procesoch na Marse, ako sú napríklad dôsledky dopadov veľkých meteoritov. Kráter Jezero vznikol práve v tomto období po dopade meteoritu.

Dôkazy z orbitálnych pozorovaní tiež naznačujú, že v niektorých oblastiach na okraji krátera sa kedysi nachádzali hydrotermálne systémy s teplou alebo horúcou podzemnou vodou. „Tieto oblasti mohli kedysi poskytovať teplé, vodnaté podpovrchové prostredie priaznivé pre život. Niektorí paleontológovia dokonca predpokladajú, že aj život na Zemi vznikol práve v takýchto prostrediach,“ zdôraznil.

NASA pôvodne počítala s tým, že Perseverance na povrchu Marsu najazdí iba zhruba 20 kilometrov. Vesmírny úrad však nedávno schválil predĺženie jeho misie s cieľom preskúmať okraj krátera približne do konca roku 2028.

Na Marse sa nachádza aj rover Curiosity (Zvedavosť), ktorý skúma kráter Gale na rovníku planéty.