Bratislava 18. júla (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Astronómovia sledujú zrod systému podobného slnečnej sústave, samice nočných motýľov rozumejú rastlinám a SAV spustila druhé kolo monitoringu vírusov v komároch. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu.

Astronómovia z Holandska a USA tento týždeň oznámili, že po prvýkrát spozorovali, ako sa rodia planéty okolo vzdialenej hviezdy. Podotkli, že im to pomôže pochopiť proces vzniku slnečnej sústavy.

Nový planetárny systém sa formuje okolo mladučkej hviezdy HOPS-315 vzdialenej približne 1300 svetelných rokov od Zeme v hmlovine Orión.

Mladé hviezdy bývajú obklopené obrovskými prstencami plynov a prachu nazývanými protoplanetárne disky. Práve v nich sa dokážu zhlukovať kryštalické minerály ako oxid kremičitý, z ktorých neskôr vznikajú nové planéty. Tieto zhluky, nazývané planetezimály, sú telesá vo veľkosti niekoľkých metrov až kilometrov a postupne sa nabaľujú ako snehová guľa až do veľkosti celej planéty.

A práve takéto formácie - keď tieto horúce materiály podľa všetkého začínajú tuhnúť - teraz vedci spozorovali v blízkosti hviezdy HOPS-315. Napísali o tom v článku vo vedeckom žurnále Nature.

„Po prvýkrát sa nám podarilo rozpoznať najranejšie okamihy vzniku planét okolo inej hviezdy, než je naše Slnko,“ uviedla hlavná autorka štúdie Melissa McClureová z univerzity v holandskom Leidene.

Zhluky minerálov okolo tejto hviezdy ako prvý zachytil Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Následne astronómovia využili sústavu rádioteleskopov ALMA v Čile, aby zistili, odkiaľ presne tieto chemické signály prichádzajú. Ukázalo sa, že zhluky nerastov sú v časti protoplanetárneho disku, ktorá je podobná pásu asteroidov v slnečnej sústave.

Najnovšia štúdia izraelských výskumníkov z univerzity v Tel Avive zverejnená vo vedeckom žurnále eLife uvádza, že má dôkazy o tom, že hmyz dokáže prijímať ultrazvukové signály rastlín.

Štúdia tvrdí, že samice nočných motýľov dokážu rozpoznať ultrazvukové signály vysielané dehydrovanými rastlinami paradajok a určiť podľa toho, kam nakladú svoje vajíčka. Mory si zvyčajne vyberajú paradajky najmä preto, aby sa mali ich larvy po vyliahnutí čím kŕmiť.

„Našli sme prvý dôkaz akustickej interakcie medzi rastlinou a hmyzom,“ uvádza vedecký tím z Telavivskej univerzity, ktorý výskum postavil na vlastných zisteniach z minulosti. Vtedy zistili, že rastliny v strese vydávajú ultrazvukové signály.

Zistenie môže pomôcť poľnohospodárom v boji proti škodcom, keďže otvára nové možnosti pre udržiavanie zdravia plodín za pomoci zvuku. Napriek tomu, že zvuky rastlín ľudské ucho nedokáže zachytiť, podľa vedcov ho vedia rozpoznať mnohé druhy hmyzu a niektoré cicavce, ako napríklad netopiere.

Výskumníci s cieľom potvrdiť svoju hypotézu vystavili samice nočných motýľov dvom zdravým rastlinám paradajok, pričom pri jednej z nich z reproduktora púšťali zvuky zachytené pri hynúcej rastline. Mory pri experimente zjavne preferovali rastlinu bez zvuku. Potvrdili to aj opakované pokusy.

Biomedicínske centrum (BMC) Slovenskej akadémie vied (SAV) spustilo v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva druhé kolo celoslovenského monitoringu komármi prenášaných vírusov. Konkrétne ide o západonílsky vírus a vírus Usutu. Monitoring prebieha v 36 slovenských lokalitách.

„Vedcom BMC SAV sa podarilo vylepšiť metódy tak, že už dokážu monitorovať aj invázne druhy komárov. Zároveň sa v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR začne monitoring na bratislavskom Letisku Milana Rastislava Štefánika, kde budeme sledovať aj výskyt tropických vírusov ako Zika, dengue a chikungunya,“ priblížila hovorkyňa SAV Monika Tináková s tým, že monitoring vírusov budú realizovať do konca októbra.

Ako uviedla vedúca projektu Viktória Čabanová, na analýzu začínajú dostávať prvé vzorky DNA a RNA komárov z rôznych slovenských lokalít. Výsledky pritom budú pravidelne zverejňovať na webovej stránke. „Tieto údaje môžu obyvateľom v zasiahnutých oblastiach pomôcť znížiť riziko nákazy, keďže vírusy prenášajú najmä domové komáre, ktorým ľudia často nevedomky vytvárajú vhodné liahniská vo svojich záhradách,“ doplnila Čabanová.

Pri monitoringu sa využíva metóda odchytu. Zachytávajú sa pri nej sliny komárov na špeciálnych kartách. V lapačoch na komáre sa nachádzajú karty napustené medom, ktoré lákajú gravidné samičky komárov, ktoré už sali krv a majú väčšiu šancu byť infikované. Táto metóda zaujala aj v zahraničí. „Výsledky nášho monitoringu vzbudili veľký ohlas na odbornom workshope v Antverpách, kde o našu metódu prejavili záujem viaceré zahraničné výskumné tímy,“ uviedla Čabanová.