Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. júl 2024Meniny má Iľja a Eliáš
< sekcia UNESCO a veda

UNESCO chce cez Svetový deň oceánov prebudiť nové hĺbky porozumenia

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Oceány viažu až 97 percent všetkých zásob vody na Zemi a tvoria základ jej hydrosféry. Na celom svete výrazne ovplyvňujú podnebie, počasie, kolobeh vody a tiež uhlíka v prírode.

New York/Bratislava 7. júna (TASR) – Slaná voda pokrýva väčšinu povrchu našej planéty. Pre mnohých ľudí predstavuje zdroj obživy, zábavy aj poučenia a skrýva mnohé ešte neodhalené tajomstvá. Vyžaduje si však aj ochranu a porozumenie. Valné zhromaždenie OSN preto v roku 2008 vyhlásilo 8. jún za Svetový deň oceánov.

Približne 70,8 percenta povrchu Zeme pokrýva slaná voda označovaná ako oceán. Rovnakým pojmom označujeme aj každú zo štyroch častí, na ktoré ju rozdeľujeme – Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový. Oceány viažu až 97 percent všetkých zásob vody na Zemi a tvoria základ jej hydrosféry. Na celom svete výrazne ovplyvňujú podnebie, počasie, kolobeh vody a tiež uhlíka v prírode. Slúžia aj ako obrovský zásobník tepla a zohrali nepostrádateľnú úlohu pri vzniku a udržiavaní života na Zemi.

V roku 1957 sa v štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise Journal of the Royal Society of Arts objavila informácia, že "hlboké oceány pokrývajú viac než dve tretiny povrchu sveta, no o oceánskom dne vieme menej ako o tvare povrchu Mesiaca". Hoci sa táto informácia týkala výhradne topografie morského dna, časom sa z nej stal obľúbený bonmot a dôkaz, ako málo toho v skutočnosti vieme o podmorských hlbinách domovskej planéty.

Situácia sa však medzičasom výrazne zmenila – približne štvrtinu (23,4 percenta) morského dna s rozlohou takmer 120 miliónov štvorcových kilometrov podrobne zmapovali lode pomocou batymetrov – sonarov vysielajúcich ku dnu akustické vlny. Vedci na skúmanie oceánskych hlbín bežne využívajú aj diaľkovo ovládané plavidlá bez ľudskej posádky. Mariánsku priekopu, najhlbší bod na Zemi (10.994 metrov), dokonca navštívili i špeciálne plavidlá s ľudskou posádkou.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) však uvádza, že ľudstvo doteraz preskúmalo iba približne 10 percent oceánu. Rozdiel medzi uvádzanými číslami možno vysvetliť pomerne jednoducho - oceán netvorí iba morské dno, ale celý priestor medzi dnom a vodnou hladinou.

Jednou z vecí, ktoré odhalil výskum oceánov, sú pravidelné cykly El Niňo (Chlapček) a La Niňa (Dievčatko). El Niňo je klimatický jav prejavujúci sa zvyšovaním teploty povrchu oceánu v rozsiahlych oblastiach centrálnej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu. Cyklicky sa objavuje po dvoch až siedmich rokoch a zvyčajne trvá deväť až 12 mesiacov.

Na juhu Južnej Ameriky, juhu USA, v oblasti Afrického rohu a v strednej Ázii zvyčajne spôsobuje výdatné zrážky, kým v Austrálii, Indonézii a niektorých oblastiach južnej Ázie, strednej Ameriky a severu Južnej Ameriky spôsobuje suchá. Vrchol vplyvu zvyčajne dosahuje rok po svojom vzniku.

Opakom javu El Niňo je jav La Niňa spôsobujúci pokles teploty povrchu oceánov.

Heslom Svetového dňa oceánov (WOD) na rok 2024 je "Awaken new depths" (Prebuďte nové hlbiny). UNESCO chce čerpaním vedomostí a odborných znalostí vedcov, manažérov, umelcov a politikov prebudiť a prehĺbiť porozumenie oceánu. Cieľom je tiež rozširovať obzory a posilňovať spoluprácu, odhodlanie a súcit pri ochrane oceánu a všetkého, čo s ním súvisí a priniesť novú vlnu aktivity potrebnej na nevyhnutné zmeny.

"V tento deň vyzývame jednotlivcov, vlády, súkromné spoločnosti, vedcov, občiansku spoločnosť a miestne komunity, aby sa pripojili k celosvetovej snahe hospodáriť s oceánom tak, aby prinášal bezpečnosť, pohodu a blahobyt nám všetkým," vyhlásila v roku 2023 pri príležitosti WOD generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.

UNESCO si tento rok Svetový deň oceánov pripomenie v sídle OSN v New Yorku už 7. júna.