Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

ÚŽASNÝ NÁLEZ: V Argentíne objavili fosílie doteraz neznámeho dinosaura

Ilustračná snímka. Foto: TASR Pavol Zachar

Fosílie dinosaura Meraxes gigas – pomenovaného po fiktívnom drakovi z knižnej série Hry o tróny – vykopali v priebehu štyroch rokov v severnej Patagónii.

Washington 8. júla (TASR) - Paleontológovia vo štvrtok oznámili, že objavili nový druh mäsožravého dinosaura. Mal mohutnú hlavu a krátke predné končatiny, podobne ako Tyrannosaurus rex. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zistenia vedcov publikované v časopise Current Biology naznačujú, že krátke predné končatiny nemuseli byť evolučnou nevýhodou, ale vrcholovým predátorom v dávnej minulosti poskytovali lepšie možnosti prežitia.

Fosílie dinosaura Meraxes gigas – pomenovaného po fiktívnom drakovi z knižnej série Hry o tróny – vykopali v priebehu štyroch rokov v severnej Patagónii v Argentíne. Jeho lebku našli v roku 2012, pričom skamenelina bola pozoruhodne dobre zachovaná.

"Bolo to ako výhra v lotérii a našli sme ju doslova v prvé ráno," povedal pre agentúru AFP paleontológ Peter Makovicky z Minnesotskej univerzity, ktorý viedol vykopávky.

Lebka tohto dinosaura merala 127 centimetrov, zatiaľ čo celé zviera malo asi 11 metrov a vážilo štyri tony. Predné končatiny merali asi 60 centimetrov, "to je doslova polovica dĺžky lebky a zviera by si nedosiahlo do tlamy", povedal Makovicky.

Evolučný vývoj oboch dinosaurov však priamo nesúvisí, oba druhy delí od seba asi 20 miliónov rokov a Meraxes gigas vyhynul dávno pred objavením sa Tyranosaura rex na zemskom povrchu. Krátke predné končatiny, ktoré sa nezávisle vyvinuli u niektorých dravých druhov dinosaurov, však naznačujú, že to malo isté výhody. Najmä ak sa súčasne s tým stala dominantným arzenálom na lov veľká hlava.

"Som presvedčený, že proporčne malé končatiny mali nejakú funkciu. Ich kostra vykazuje veľké svalové úpony a plne vyvinuté prsné svalové pletence, takže mali silné svaly," uviedol spoluautor výskumu Juan Canale, vedúci projektu v Paleontologickom múzeu Ernesta Bachmanna v Neuquene v Argentíne.

Podľa Canaleho mohli mať význam napríklad pri ich reprodukčnom správaní alebo ako opora, aby sa po páde mohli opäť postaviť.