Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Celosvetovo sa podľa OSN mladé ženy viac uchádzajú o vyššie vzdelanie ako muži, ale napriek tomu z nich len 35 percent absolvuje štúdium prírodných vied.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
New York/Bratislava 11. februára (TASR) - Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 2015 vyhlásilo 11. február za Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Jeho cieľom je poukázať na to, že vo vede a technike zohrávajú dôležitú úlohu, pričom je potrebné podporiť zviditeľňovanie žien a témy rovnosti vo vede.
Celosvetovo sa podľa OSN mladé ženy viac uchádzajú o vyššie vzdelanie ako muži, ale napriek tomu z nich len 35 percent absolvuje štúdium prírodných vied. Ženy sú stále nedostatočne zastúpené aj v rámci vedeckého výskumu. V roku 2022 tvorili len 31 percent z celkového počtu vedcov.
OSN poukazuje aj na pretrvávajúce rodové rozdiely v tejto oblasti. Napríklad v oblasti umelej inteligencie profesionálne pracujú len dve percentá žien. Odstránenie rodovej nerovnosti v oblasti vedy je podľa OSN dôležitý nie len pre spravodlivosť, ale aj pre samotnú kvalitu a vplyv vedy, techniky a inovácií.
„Synergia umelej inteligencie, spoločenských vied, STEM a financií: Budovanie inkluzívnej budúcnosti pre ženy a dievčatá“. Tak znie téma Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede v roku 2026, ktorú stanovila OSN. Vychádza z toho, že spoločnosti celosvetovo zápasia s nerovnosťami, ale súčinnosť umelej inteligencie (AI), spoločenských vied, vedy, techniky a matematiky (STEM) a financií môže viesť k urýchleniu inkluzívneho a zároveň udržateľného rozvoja.
V súvislosti s tohtoročným Medzinárodným dňom žien a dievčat vo vede nadväzuje UNESCO na tému z roku 2024 s názvom „Odstránenie rodovej priepasti vo vede,“ a tiež na kampaň z roku 2025, ktorá sa niesla v duchu motta „Predstavte si svet s väčším počtom žien vo vede“.
Tohtoročná kampaň UNESCO sa však zameria najmä na prezentáciu konkrétnych a osvedčených postupov a riešení pre vybudovanie inkluzívnejšieho prostredia vo vede. V stredu 11. februára 2026 sa v sídle UNESCO uskutoční podujatie, ktoré bude informovať o nových a vznikajúcich technológiách ovplyvňujúcich rodovú rovnosť vo vede.
Medzi najslávnejšie vedkyne určite patrí Maria Curie-Sklodowská, dvojnásobná držiteľka Nobelovej ceny, a to za fyziku (1903) a chémiu (1911). Medzi známe sa zaradila aj nemecká astronomička Caroline Herschelová (1750 - 1848), ktorá ako prvá žena objavila kométu, prvá anglická lekárka Elizabeth Garrettová Andersonová (1836 - 1917), ruská vedkyňa, „matka“ kmeňových buniek, Vera Danchakoffová (1879 - 1950), alebo žijúca legenda robotiky a umelej inteligencie, slovenská vedkyňa Ružena Bajcsyová, ktorá žije v Spojených štátoch.
Celosvetovo sa podľa OSN mladé ženy viac uchádzajú o vyššie vzdelanie ako muži, ale napriek tomu z nich len 35 percent absolvuje štúdium prírodných vied. Ženy sú stále nedostatočne zastúpené aj v rámci vedeckého výskumu. V roku 2022 tvorili len 31 percent z celkového počtu vedcov.
OSN poukazuje aj na pretrvávajúce rodové rozdiely v tejto oblasti. Napríklad v oblasti umelej inteligencie profesionálne pracujú len dve percentá žien. Odstránenie rodovej nerovnosti v oblasti vedy je podľa OSN dôležitý nie len pre spravodlivosť, ale aj pre samotnú kvalitu a vplyv vedy, techniky a inovácií.
„Synergia umelej inteligencie, spoločenských vied, STEM a financií: Budovanie inkluzívnej budúcnosti pre ženy a dievčatá“. Tak znie téma Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede v roku 2026, ktorú stanovila OSN. Vychádza z toho, že spoločnosti celosvetovo zápasia s nerovnosťami, ale súčinnosť umelej inteligencie (AI), spoločenských vied, vedy, techniky a matematiky (STEM) a financií môže viesť k urýchleniu inkluzívneho a zároveň udržateľného rozvoja.
V súvislosti s tohtoročným Medzinárodným dňom žien a dievčat vo vede nadväzuje UNESCO na tému z roku 2024 s názvom „Odstránenie rodovej priepasti vo vede,“ a tiež na kampaň z roku 2025, ktorá sa niesla v duchu motta „Predstavte si svet s väčším počtom žien vo vede“.
Tohtoročná kampaň UNESCO sa však zameria najmä na prezentáciu konkrétnych a osvedčených postupov a riešení pre vybudovanie inkluzívnejšieho prostredia vo vede. V stredu 11. februára 2026 sa v sídle UNESCO uskutoční podujatie, ktoré bude informovať o nových a vznikajúcich technológiách ovplyvňujúcich rodovú rovnosť vo vede.
Medzi najslávnejšie vedkyne určite patrí Maria Curie-Sklodowská, dvojnásobná držiteľka Nobelovej ceny, a to za fyziku (1903) a chémiu (1911). Medzi známe sa zaradila aj nemecká astronomička Caroline Herschelová (1750 - 1848), ktorá ako prvá žena objavila kométu, prvá anglická lekárka Elizabeth Garrettová Andersonová (1836 - 1917), ruská vedkyňa, „matka“ kmeňových buniek, Vera Danchakoffová (1879 - 1950), alebo žijúca legenda robotiky a umelej inteligencie, slovenská vedkyňa Ružena Bajcsyová, ktorá žije v Spojených štátoch.
