Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 15. apríl 2024Meniny má Fedor
< sekcia UNESCO a veda

Vedci: Ľudia začali chodiť vzpriamene možno preto, že stratili chvost

Na archívnej snímke z 19. februára 2018 kostra ľudského tela a opice čakajú na inštaláciu v prírodovednom múzeu v izraelskom Tel Avive. Foto: TASR/AP

Vedci porovnali genómy šiestich druhov ľudoopov vrátane ľudí a 15 druhov opíc s chvostami a hľadali pri tom kľúčové rozdiely medzi oboma skupinami.

New York 29. februára (TASR) – Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta. Táto zmena mohla neskôr viesť k tomu, že ľudia začali chodiť vzpriamene. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Prapredkovia ľudí podľa vedcov stratili chvosty približne pred 20 až 25 miliónmi rokov, keď sa vývojová vetva ľudoopov oddelila od vetvy opíc. Vedci si preto už od čias Charlesa Darwina kládli otázku, prečo a ako sa to stalo.

Nedávno sa podarilo identifikovať najmenej jednu kľúčovú genetickú mutáciu, ktorá k tejto zmene viedla. Štúdiu s výsledkami výskumu zverejnil v stredu časopis Nature.

Vedci porovnali genómy šiestich druhov ľudoopov vrátane ľudí a 15 druhov opíc s chvostami a hľadali pri tom kľúčové rozdiely medzi oboma skupinami. Keď odhalili dôležitú mutáciu, nástrojom na úpravu DNA zvaným CRISPR upravili rovnaké miesto genómu v embryách myší. Tie sa následne narodili bez chvostov. Stratu chvostov však mohli ovplyvniť aj iné zmeny, upozorňuje jeden z autorov štúdie, genetik Bo Xia z Broad Institute v americkom štáte Massachusetts.

Evolučná genetička Miriam Konkelová z Clemsonskej univerzity v Južnej Karolíne, ktorá sa na štúdii nepodieľala, tvrdí, že stratu chvosta mohla spôsobiť náhoda, zároveň však mohla priniesť aj výraznú evolučnú výhodu – vývoj vzpriamenej chôdze.

Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu, ktorý sa na štúdii taktiež nezúčastnil, uvádza, že strata chvosta mohla byť prvým krokom k vzpriamenému držaniu tela, ktoré sa u ľudoopov mohlo vyvinúť ešte predtým, ako opustili stromy.

V súčasnosti žijú na zemi iba niektoré druhy ľudoopov, iné druhy, napríklad orangutany či gibony, však naďalej žijú na stromoch. Potts upozorňuje, že spôsob pohybu bezchvostých ľudoopov v korunách stromov sa výrazne odlišuje od pohybu opíc s chvostom – opice pobiehajú po vrchnej strane konárov a pomocou chvostov udržiavajú rovnováhu, kým bezchvosté ľudoopy sa prehupujú z konára na konár tak, že z nich visia zavesené za ruky v prevažne vzpriamenej polohe.

Jeden zo spoluautorov štúdie, biológ Itai Yanai z Newyorskej univerzity uvádza, že strata chvostov bola u predkov ľudí nepochybne zásadnou zmenou. Dodáva však, že na určenie dôvodu tejto zmeny s absolútnou istotou by bol potrebný stroj času.