Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Profesor Peter Molnár vyučujúci na ETH uvažoval po štúdiu v Holandsku a Amerike o pracovnom návrate na Slovensko. Vo Švajčiarsku sú však podľa neho lepšie príležitosti.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) - Najväčším problémom výskumu na Slovensku sú financie. Zhodli sa na tom vedci a študenti, ktorí odišli zo Slovenska pracovať alebo študovať do Švajčiarska. Pred pár dňami Švajčiarsko navštívila prezidentka Zuzana Čaputová.
Michal Kovaľ pracuje v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve cez Karlovu univerzitu v Prahe. Tvrdí, že ako študent dostal dosť podpory, aby mohol cestovať do CERN-u. "Na pokračovanie kariéry po štúdiu sú tie podmienky na Slovensku dosť slabé v porovnaní so zahraničím. Už v porovnaní s Českom to je veľký rozdiel," podotkol Kovaľ s tým, že problémom sú najmä financie. Nástupné platy pre postdoktorandských pracovníkov sú podľa neho veľmi slabé. O návrate na Slovensko neuvažuje. "Vyzerá to tak, že som v CERN-e zakotvil natrvalo," poznamenal pre TASR.
So Slovenskom by chcel v budúcnosti spolupracovať študent Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu Matúš Žilinec. "Rozmýšľam nad tým, že by som sa vrátil na Slovensko, ak by boli dobré podmienky pre výskum, ale zatiaľ to tak nie je," povedal pre TASR. Vo Švajčiarsku sa podľa Žilinca výskum viac financuje. Funguje tam aj viac výskumných skupín. "Celkovo je kvalita výskumu vyššia, pretože tu je viac odborníkov," skonštatoval študent ETH.
Profesor Peter Molnár vyučujúci na ETH uvažoval po štúdiu v Holandsku a Amerike o pracovnom návrate na Slovensko. Vo Švajčiarsku sú však podľa neho lepšie príležitosti a ostať tam považuje za správne rozhodnutie. Molnár však občas spolupracuje so Slovenskou technickou univerzitou na katedre vodohospodárstva.
"Financovanie vedeckej práce je na Slovensku na oveľa horšej úrovni ako vo Švajčiarsku," uviedol Molnár pre TASR s tým, že systém financovania vedy je v SR skostnatený. Vo Švajčiarsku existujú aj systémy na podporu mladých výskumných tímov, ktoré nemajú veľa skúseností, a dávajú im tak príležitosti. Aj to na Slovensku podľa Molnára chýba.
Fyzik Pavol Stríženec, pracujúci v CERN-e, hovorí, že mladých slovenských študentov chcú pritiahnuť do medzinárodných výskumov. "Posledné roky nám to vychádza menej a menej. Nie je to dané len menším počtom študentov, ale prestáva byť záujem o prírodné odbory, ktoré sú náročné na vedomosti a učenie," poukázal na problém. Do medzinárodných fyzikálnych projektov sa tak hlási menej a menej študentov a je ťažšie z nich vybrať. "Do takýchto projektov treba vybrať naozaj kvalitných ľudí," podotkol vedec.
Michal Kovaľ pracuje v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve cez Karlovu univerzitu v Prahe. Tvrdí, že ako študent dostal dosť podpory, aby mohol cestovať do CERN-u. "Na pokračovanie kariéry po štúdiu sú tie podmienky na Slovensku dosť slabé v porovnaní so zahraničím. Už v porovnaní s Českom to je veľký rozdiel," podotkol Kovaľ s tým, že problémom sú najmä financie. Nástupné platy pre postdoktorandských pracovníkov sú podľa neho veľmi slabé. O návrate na Slovensko neuvažuje. "Vyzerá to tak, že som v CERN-e zakotvil natrvalo," poznamenal pre TASR.
So Slovenskom by chcel v budúcnosti spolupracovať študent Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu Matúš Žilinec. "Rozmýšľam nad tým, že by som sa vrátil na Slovensko, ak by boli dobré podmienky pre výskum, ale zatiaľ to tak nie je," povedal pre TASR. Vo Švajčiarsku sa podľa Žilinca výskum viac financuje. Funguje tam aj viac výskumných skupín. "Celkovo je kvalita výskumu vyššia, pretože tu je viac odborníkov," skonštatoval študent ETH.
Profesor Peter Molnár vyučujúci na ETH uvažoval po štúdiu v Holandsku a Amerike o pracovnom návrate na Slovensko. Vo Švajčiarsku sú však podľa neho lepšie príležitosti a ostať tam považuje za správne rozhodnutie. Molnár však občas spolupracuje so Slovenskou technickou univerzitou na katedre vodohospodárstva.
"Financovanie vedeckej práce je na Slovensku na oveľa horšej úrovni ako vo Švajčiarsku," uviedol Molnár pre TASR s tým, že systém financovania vedy je v SR skostnatený. Vo Švajčiarsku existujú aj systémy na podporu mladých výskumných tímov, ktoré nemajú veľa skúseností, a dávajú im tak príležitosti. Aj to na Slovensku podľa Molnára chýba.
Fyzik Pavol Stríženec, pracujúci v CERN-e, hovorí, že mladých slovenských študentov chcú pritiahnuť do medzinárodných výskumov. "Posledné roky nám to vychádza menej a menej. Nie je to dané len menším počtom študentov, ale prestáva byť záujem o prírodné odbory, ktoré sú náročné na vedomosti a učenie," poukázal na problém. Do medzinárodných fyzikálnych projektov sa tak hlási menej a menej študentov a je ťažšie z nich vybrať. "Do takýchto projektov treba vybrať naozaj kvalitných ľudí," podotkol vedec.
