Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 21. jún 2024Meniny má Alojz
< sekcia UNESCO a veda

Novinky vo vede: Skríning rakoviny prsníka i spletitá žilnatina listov

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Americkí odborníci odporúčajú, aby sa ženy po 40. roku života podrobovali preventívnym vyšetreniam prsníkov raz za dva roky.

Bratislava 3. mája (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Odborníci v USA odporúčajú skríning rakoviny prsníka u všetkých žien od 40 rokov, zložitá žilnatina listov mohla byť ochranou proti hmyzu a pacientom trpiacim Alzheimerom so záchvatmi by mohlo pomôcť imunosupresívum rapamycín. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Americkí odborníci odporúčajú, aby sa ženy po 40. roku života podrobovali preventívnym vyšetreniam prsníkov raz za dva roky. Toto odporúčanie v utorok v USA zverejnil nezávislý tím odborníkov na prevenciu a primárnu starostlivosť (USPSTF).

USPSTF doteraz zastával názor, že štyridsiatničky by sa mali rozhodnúť samy, či a kedy začať s mamografickými vyšetreniami prsníkov, napr. na základe svojho zdravotného stavu alebo rodinnej anamnézy. Mamografiu rozhodne odporúčali pre ženy po dovŕšení päťdesiatky.

Najnovšie usmernenie USPSTF vychádza z preskúmania dôkazov a modelovej štúdie zverejnenej v časopise Journal of the American Medical Association (JAMA) a aktualizuje usmernenia vydané v USA naposledy v roku 2016.

Rakovina prsníka je druhým najčastejšie sa vyskytujúcim typom rakoviny a druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien v Spojených štátoch. Vlani na ňu zomrelo viac ako 43.000 osôb.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR


Listy so spletitou žilnatinou dokážu lepšie odolávať poškodeniu hmyzom. Vyplýva to z porovnávacej štúdie fosílnych a moderných listov, ktorú zverejnil akademický žurnál Royal Society Open Science.

Žilnatina plná "slučiek" viditeľná na fosilizovaných pozostatkoch paprade druhu Linopteris subbrongniartii by podľa vedcov mohla byť ochranou, ktorú dávne druhy rastlín využívali proti hmyzu. Pred približne 340 miliónmi rokov pripomínala žilnatina rastlín strom – hlavný "kmeň" sa rozdeľoval na ďalšie vetvy. O približne 23 miliónov rokov neskôr sa vyvinula spletitejšia žilnatina spájajúca žilnatinu listu s jeho stopkou.

Vedci predpokladajú, že zmenu mohol vyvolať tlak zo strany hmyzu, ktorý medzičasom začal listy poškodzovať. Listy s komplexnejšou a spletitejšou žilnatinou poškodenie znášali výrazne lepšie a dokázali prežiť aj v prípadoch, keď bolo poškodených až 40 percent žilnatiny.

Ilustračná snímka.
Foto: Teraz.sk - Elena Halačová


Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov. Uvádza to nová štúdia zverejnená tento týždeň v akademickom žurnále Brain.

Výskumný tím Perelmanovej lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity v Spojených štátoch zistil, že rapamycín potláča prenos vzruchov medzi neurónmi. V modeloch Alzheimerovej choroby (ACH) so záchvatmi u myší preukázal liek schopnosť regulovať signály nadmerne excitovaných buniek a zachovať kognitívne funkcie, ako je pamäť či schopnosť učiť sa nové veci.

"Náš výskum je úžasným krokom k možnosti zakročiť ešte pred rozvojom príznakov a spomaliť ničivé účinky ochorenia," vyhlásil jeden z vedúcich štúdie Aaron Barbour z neurologickej kliniky Pensylvánskej univerzity.