Tieto embryá vytvorili bez vajíčok či spermií, nemajú bijúce srdce či mozog v počiatočnom štádiu vývoja.
Autor TASR
Londýn 15. júna (TASR) - Vedci vytvorili umelé ľudské embryá použitím kmeňových buniek. Tento výskum môže prispieť k poznatkom o ľudskom vývine i príčinách potratov. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky stanice Sky News.
Profesorka Magdalena Żernicka-Goetzová v stredu na výročnom stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek (ISSCR) v Bostone opísala umelý vývin embryí až po stupeň, ktorý je zhodný z vývojom prirodzených embryí v období po 14 dňoch ich vývoja.
Tieto embryá vytvorili bez vajíčok či spermií, nemajú bijúce srdce či mozog v počiatočnom štádiu vývoja. Obsahujú však bunky, ktoré sa bežne vyvíjajú z placenty, žĺtkového vačku a samotného embrya. Nie je však známe, či by sa v tele matky boli schopné vyvinúť na životaschopné embryo. Podrobnosti výskumu majú byť zverejnené v odborných publikáciách.
Vedecký význam týchto zistení bez ich odborného posúdenia nie je možné poskytnúť, povedal profesor James Briscoe z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne. Tento náročný výskum však podľa jeho slov môže poskytnúť rozhodujúce poznatky o kľúčových úrovniach ľudského vývinu.
"Čerstvé poznatky môžu viesť k lepšiemu porozumeniu príčin (spontánnych) potratov a špecifických stránok ľudského vývinu," povedal. Briscoe takisto upozornil na etické a právne problémy.
"Na embryá získané z kmeňových buniek v súčasnosti nie sú jasne stanovené (právne) smernice - na rozdiel od ľudských embryí vznikajúcich z fertilizácie in vitro (mimotelového oplodnenia), pri ktorej je zriadený právny rámec," povedal. Zdôraznil, že vedci a výskum preto musia napredovať obozretne, opatrne a transparentne.
Embryologička Żernicka-Goetzová pôsobí ako profesorka biológie a biologického inžinierstva na Cambridgeskej univerzite v Spojenom kráľovstve a na na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech).
Profesorka Magdalena Żernicka-Goetzová v stredu na výročnom stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek (ISSCR) v Bostone opísala umelý vývin embryí až po stupeň, ktorý je zhodný z vývojom prirodzených embryí v období po 14 dňoch ich vývoja.
Tieto embryá vytvorili bez vajíčok či spermií, nemajú bijúce srdce či mozog v počiatočnom štádiu vývoja. Obsahujú však bunky, ktoré sa bežne vyvíjajú z placenty, žĺtkového vačku a samotného embrya. Nie je však známe, či by sa v tele matky boli schopné vyvinúť na životaschopné embryo. Podrobnosti výskumu majú byť zverejnené v odborných publikáciách.
Vedecký význam týchto zistení bez ich odborného posúdenia nie je možné poskytnúť, povedal profesor James Briscoe z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne. Tento náročný výskum však podľa jeho slov môže poskytnúť rozhodujúce poznatky o kľúčových úrovniach ľudského vývinu.
"Čerstvé poznatky môžu viesť k lepšiemu porozumeniu príčin (spontánnych) potratov a špecifických stránok ľudského vývinu," povedal. Briscoe takisto upozornil na etické a právne problémy.
"Na embryá získané z kmeňových buniek v súčasnosti nie sú jasne stanovené (právne) smernice - na rozdiel od ľudských embryí vznikajúcich z fertilizácie in vitro (mimotelového oplodnenia), pri ktorej je zriadený právny rámec," povedal. Zdôraznil, že vedci a výskum preto musia napredovať obozretne, opatrne a transparentne.
Embryologička Żernicka-Goetzová pôsobí ako profesorka biológie a biologického inžinierstva na Cambridgeskej univerzite v Spojenom kráľovstve a na na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech).