Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

OBJAV SOŠKY BARANA: Má dokazovať rituály spojené s plodnosťou

Ilustračná snímka. Foto: TASR Pavol Zachar

Hlinenú sošku objavili počas odkrývania neolitických obydlí v známej archeologickej lokalite Těšetice–Kyjovice na západe Česka.

Praha 29. júla (TASR) - Českí archeológovia a študenti archeológie z Masarykovej univerzity (MU) v Brne objavili v okrese Znojmo hlinenú plastiku barana z mladšej doby kamennej. Nález podľa nich zrejme dokazuje, že vtedajší obyvatelia na mieste vykonávali rituálne aktivity spojené s plodnosťou. TASR o tom informovala vedúca oddelenia komunikácie Masarykovej univerzity Barbora Mertová.

Hlinenú sošku objavili počas odkrývania neolitických obydlí v známej archeologickej lokalite Těšetice–Kyjovice na západe Česka. Predmet našli v stavebnej jame, ktorú nositelia kultúry s lineárnou keramikou využívali na ťažbu hliny potrebnej na stavbu domu. Vedúci výskumu z Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU Peter Tóth označil objav za unikátny.

"Sošky alebo plastiky sa príliš často na náleziskách neobjavujú – a ak áno, ide o jedinečnú vec. Táto nájdená plastika barana je navyše unikátna tým, že je zámerne poškodená," vysvetlil Tóth. Živé zvieratá mali podľa neho vo vtedajšej spoločnosti vysokú hodnotu. Zámerné zničenie figúrky preto môže symbolizovať usmrtenie zvieraťa v rámci rituálu.

Figúrka barana má odlomené rohy a končatiny a deformované semenníky. Podľa archeológov môže predstavovať doklad o rituáli, počas ktorého bola zničená. "Okrem posvätného účelu mohla figúrka slúžiť aj na každodenné použitie, napríklad ako detská hračka," dodal Tóth.

Archeológovia podľa Tótha zatiaľ nepoznajú svätyne či chrámy v strednej Európe, kde by sa rituálne aktivity mohli odohrávať. Bežné sú napríklad v juhovýchodnej Európe alebo na Blízkom východe. Kultové aktivity tak mohli podľa neho vykonávať v blízkosti domov v špeciálne vyčlenených areáloch.

Na nálezisku objavili okrem neolitickej sošky barana aj hrob zo staršej doby železnej, halštatu, datovaný približne do rokov 750 – 480 pred n. l. Tento hrob doplnil na predmetnej lokalite doterajší výskum obydlí z obdobia kultúry ľudu s lineárnou keramikou – čo je v těšeticko-kyjovickom prípade okolo roku 5200 pred n. l.

V nájdenom halštatskom hrobe mal zomrelý podľa vedúceho výskumu pomerne bohatú výbavu. Okrem keramiky tam našli bronzové šperky, železný nôž a mäsitú potravu. Archeologická lokalita pri Znojme tak podľa Tótha potvrdila svoj polykultúrny charakter.

Vedci budú objavené nálezy ďalej skúmať v laboratóriách Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU. Predpokladajú, že laboratórne analýzy ich hypotézu spresnia.