Svet 19. augusta (TASR) - Uplynulý týždeň bol vo svete vedy a techniky opäť bohatý na nové objavy a zaujímavé informácie. Vedcom sa podarilo odhaliť súvislosť medzi čoraz teplejšími letami a vznikom rakoviny kože, plánujú tiež vzkriesiť tasmánskeho tigra, ktorý vyhynul pred takmer storočím. TASR prináša súhrn najnovších informácií z vedy a techniky.
Letá v znamení extrémnych horúčav spôsobených klimatickou zmenou by mohli viesť k nárastu prípadov rakoviny kože, ako napríklad melanómu. Zistili to britskí onkológovia a experti na klímu.
Odborníci sa domnievajú, že nárast prípadov rakoviny kože by mohol byť nielen dôsledkom teplejších liet, ale aj populárnych dovoleniek v prímorských rekreačných strediskách. Upozorňujú totiž, že na vznik melanómu stačí, ak sa človek spáli raz za dva roky.
Ilustračná snímka.Foto: TASR - Ján Krošlák
Americkí a austrálski vedci plánujú "vzkriesiť" tasmánskeho tigra, ktorý vyhynul pred takmer storočím. Chcú na to využiť kmeňové bunky a prepis génov, pričom odhadujú, že prvý jedinec by mohol byť vypustený do voľnej prírody asi o desať rokov.
Vyhynutý vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), ktorý je ľudovo prezývaný tasmánsky tiger, patrí do skupiny vačkovcov rovnako ako kengura. Posledný jedinec tohto druhu uhynul v zoo v Tasmánii v roku 1936.
Mnohí vedci sú však voči snahe americko-austrálskeho odborného tímu skeptickí; oživenie vyhynutých druhov označujú za "rozprávku" a tvrdia, že ide skôr "o pritiahnutie pozornosti médií než o skutočnú vedu".
Z Českej republiky prišla správa o úmrtí českého vedca Mojmíra Petráňa, ktorý v 60. rokoch 20. storočia zostrojil prelomový mikroskop a prispel tak k rozvoju molekulárnej bunkovej biológie.
Ilustračné foto.Foto: TASR - Henrich Mišovič
Petráň o svojím spolupracovníkom Milanom Hadravským zostrojili konfokálny mikroskop s dvojitým riadkovaním, ktorý si v roku 1967 dali patentovať v Spojených štátoch. Svoj vynález publikovali v roku 1968 ešte pred okupáciou Československa.
Vynález českých vedcov umožnil získať ostré a kontrastné snímky s vysokým rozlíšením aj z preparátov, na ktoré bežný mikroskop nestačí. Rozvoj prelomového mikroskopu však zastavil komunistický režim.
"Nášmu mikroskopu veľmi uškodilo, že mi – podobne ako mnohým iným – naši milí držitelia moci asi na 14 rokov zakázali publikačnú činnosť. Vo svete to vzbudilo dojem, že mlčíme, pretože sme v slepej uličke," spomínal Petráň v roku 2004 pre časopis Vesmír.
