Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Vedci objavili novú planétu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Novoobjavené teleso, ktoré vedci pomenovali Proxima d, má štvrtinu hmotnosti Zeme a obieha mimoriadne blízko svojej materskej hviezdy.

Svet 11. februára (TASR) - Nový rekord v jadrovej fúzii, novoobjavená planéta pri našom najbližšom hviezdnom susedovi, nadchádzajúca zrážka dvoch supermasívnych čiernych dier, nový rýchlotest na covid s presnosťou PCR testu, nový a nebezpečnejší variant HIV a dôkaz o omnoho skoršom príchode moderného človeka do Európy. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Európskym vedcom sa podarilo pomocou jadrovej fúzie vygenerovať za päť sekúnd rekordných 59 megajoulov termálnej energie, čo je približne rovnaké množstvo, ako by sa uvoľnilo pri výbuchu 14 kilogramov trinitrotoluénu (TNT). Predchádzajúci rekord, dosiahnutý v rovnakom zariadení v roku 1997, bol 21,7 megajoula.

Experiment sa uskutočnil v zariadení s názvom Joint European Torus (JET). Ide o experimentálny reaktor typu tokamak v tvare kruhového prstenca (torusu), ktorý dokáže zahriať vysoko ionizovaný plyn (plazmu) na 150 miliónov stupňov Celzia, čo je desaťkrát vyššia teplota ako v strede Slnka.

V týchto extrémnych podmienkach sa začnú atómové jadrá spájať a vytvárať nové chemické prvky. Tento proces jadrovej syntézy zároveň uvoľňuje obrovské množstvo energie. Rovnaký proces poháňa aj naše Slnko, aj keď pri omnoho nižších teplotách, pretože mu pomáha gravitácia.

O veľkom úspechu informovali tento týždeň aj astronómovia, ktorí objavili dôkazy o existencii doteraz neznámej planéty obiehajúcej okolo Proxima Centauri, najbližšej hviezdy k našej slnečnej sústave.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Michal Svítok


Novoobjavené teleso, ktoré vedci pomenovali Proxima d, má štvrtinu hmotnosti Zeme a obieha mimoriadne blízko svojej materskej hviezdy. Proxima d je podľa vedcov od svojej hviezdy vzdialená zhruba štyri milióny kilometrov, čo znamená, že sa nenachádza v tzv. obývateľnej zóne, v ktorej sú podmienky pre existenciu života.

Výskumníci si novú planétu všimli vďaka malým zmenám vo frekvencii elektromagnetického žiarenia, ktoré emituje Proxima Centauri. Toto kmitanie je spôsobované gravitačnými silami medzi hviezdou a planétou, ktorá okolo nej obieha.

Zatiaľ čo vyššie spomenutý tím astronómov skúmal telesá podobné Zemi, iní sa bádatelia sa venovali omnoho extrémnejším kozmickým javom.

Dve supermasívne čierne diery vzdialené od Zeme 1,2 miliardy svetelných rokov sa podľa tímu kanadských astronómov môžu o 100 až 300 dní zraziť.

Snímka čiernej diery, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Vedci objavili uprostred vzdialenej galaxie dve obrie čierne diery, ktorých celková hmotnosť sa rovná stovkám miliónov Sĺnk. Vzdialenosť medzi týmito dvoma čiernymi dierami sa za tri roky zmenšila z jedného svetelného roku na jeden svetelný mesiac. Odborníci sa preto domnievajú, že o niekoľko mesiacov by mohlo dôjsť k ich zrážke. Uvádzajú to v predbežnej a zatiaľ nerecenzovanej štúdii.

Po zrážke by mohlo dôjsť k vzniku ultraľahkých častíc – neutrín. Tieto častice zachytáva detektor ICECUBE, ktorý sa nachádza na južnom póle Zeme.

Mnoho odborníkov teóriu kanadských astronómov o nastávajúcej zrážke obrovských čiernych dier spochybňuje. Ak by však k zrážke napokon skutočne došlo, priniesla by vedcom množstvo nových informácií.

Čínski vedci vytvorili nový test na zisťovanie prítomnosti koronavírusu, ktorý je rovnako presný ako PCR testy, avšak výsledok vyhodnotí do niekoľkých minút.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Testy analyzovali genetický materiál pomocou mikroelektronického senzoru, ktorý dokázal detegovať vírus za menej ako štyri minúty. Výskumníci to uvádzajú v recenzovanom článku publikovanom vo vedeckom časopise Nature Biomedical Engineering. Dodávajú, že ich testy sú nielen rýchle, ale aj presné a spoľahlivé. Na rozdiel od PCR testov sa dokonca dajú využívať aj mimo laboratórií.

Vedci pôsobiaci na Oxfordskej univerzite v Británii sa tiež venovali vírusom - v rámci dlhoročnej štúdie objavili v Holandsku doteraz neznámy, nebezpečnejší a nákazlivejší variant vírusu HIV, ktorý spôsobuje chorobu AIDS.

Variant objavili vedci vďaka dlhodobému monitorovaniu vzoriek v rámci projektu Beehive. Dovedna odhalili 109 osôb infikovaných variantom VB, pričom len štyria z nich žijú mimo Holandska v iných krajinách západnej Európy.

Oxfordský epidemiológ a hlavný autor štúdie Chris Wymant však v rozhovore pre AFP uistil verejnosť, že nový variant nie je dôvodom na paniku. Proti tomuto variantu sú totiž efektívne rovnaké lieky, aké sa používajú pri infekcii bežným HIV vírusom. Pacienti s prístupom k týmto liečivám mali podobnú imunitnú reakciu a mieru prežitia ako jednotlivci s inými variantami HIV.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Archeológovia tento týždeň oznámili, že objavili vo francúzskej jaskyni detský zub a kamenné nástroje patriace rodu Homo sapiens staré 54.000 rokov. To potvrdzuje, že moderný človek bol v Európe o viac ako 10.000 rokov skôr, než pôvodne predpokladali.

Neandertálci sa do Európy dostali pred 400.000 rokmi. Podľa doterajších poznatkov rod vyhynul pred 40.000 rokmi, tesne po tom, ako sa na územie dostal Homo sapiens.

Objavy výskumníkov však naznačujú, že tieto dva rody (Homo sapiens a neandertálci) sa mohli spoločne nachádzať na rovnakom území po dobu viac ako 10 tisíc rokov. Podľa odborníkov to potvrdzuje aj starší výskum z roku 2010, v ktorom vedci zistili, že až dve percentá DNA moderného človeka sa zhodovalo s genetickou informáciou neandertálcov.