Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jašter dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Žil 45 miliónov rokov pred slávnym Tyranosaurom rexom, ale stále vyzerá, akoby ešte pred pár dňami behal medzi stromami a lovil korisť. Telo plaza, ktorý žil na Zemi pred 110 miliónmi rokov, uchovala živica zo stromu vrátane kože a kožných šupín. O dokonale zachovanom jašterovi v mjanmarskom jantári vyšiel v pondelok (31. 1.) článok v časopise Scientific Reports. Jeho hlavným autorom je vedec z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Andrej Čerňanský. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.
Jašter dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami. Dĺžka lebky je približne jeden centimeter. Išlo teda o relatívne malého jaštera, avšak v prípade jantáru sú menšie nálezy bežné. Živica je prirodzená pasca pre mnohé organizmy a tie potom dokonale zakonzervuje.
"Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad," opísal Čerňanský začiatky výskumu. Nález má vo vnútri trojrozmerne zachovanú kostru. V porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má perfektne zachovanú kompletnú kožu. Viditeľné sú jednotlivé kožné šupiny, ich tvar, a to ako na hlave, tak i na tele. Dokonca sú zachované zvyšky oka a viečka.
Vo vnútri vedci našli priedušnicu a časť priedušiek. Nález predstavuje možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý chodil po Zemi pred 110 miliónmi rokov. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív. Vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať len kostra.
Fosília od svojho objavu precestovala svet. Z Ázie putovala do USA, kde v Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej štúdii použili počítačovú tomografiu – synchrotron. Táto metóda im umožnila študovať každý drobný detail tohto pravekého jaštera. Napokon pocestovala do Švajčiarska, kde je dodnes uložená v múzeu.
Vedec sa dlhodobo venuje výskumu stavovcov ukrytých v mjanmarskom jantári.
Jašter dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a prednými končatinami. Dĺžka lebky je približne jeden centimeter. Išlo teda o relatívne malého jaštera, avšak v prípade jantáru sú menšie nálezy bežné. Živica je prirodzená pasca pre mnohé organizmy a tie potom dokonale zakonzervuje.
"Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019 pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad," opísal Čerňanský začiatky výskumu. Nález má vo vnútri trojrozmerne zachovanú kostru. V porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má perfektne zachovanú kompletnú kožu. Viditeľné sú jednotlivé kožné šupiny, ich tvar, a to ako na hlave, tak i na tele. Dokonca sú zachované zvyšky oka a viečka.
Vo vnútri vedci našli priedušnicu a časť priedušiek. Nález predstavuje možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý chodil po Zemi pred 110 miliónmi rokov. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív. Vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať len kostra.
Fosília od svojho objavu precestovala svet. Z Ázie putovala do USA, kde v Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej štúdii použili počítačovú tomografiu – synchrotron. Táto metóda im umožnila študovať každý drobný detail tohto pravekého jaštera. Napokon pocestovala do Švajčiarska, kde je dodnes uložená v múzeu.
Vedec sa dlhodobo venuje výskumu stavovcov ukrytých v mjanmarskom jantári.
