Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

Vedci našli na slonovinovom hrebeni na vši najstarší nápis

Na nedatovanej snímke predmet so zatiaľ najstarším známym nápisom v hláskovej abecede. Foto: TASR/AP

Veta, ktorá je na slonovinovom hrebeni napísaná, znie: "Nech tento sloní kel vykorení vši z vlasov a brady".

Svet 11. novembra (TASR) - Vo vedeckom svete sa v uplynulom týždni udialo niekoľko zaujímavých vecí. Pacienti v Británii dostali prvýkrát transfúziu "umelej" krvi z laboratória, vedci na hrebeni na vši našli najstarší nápis a pripomenuli si aj 100. výročie narodenia chirurga, ktorý ako prvý transplantoval ľudské srdce. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Pred 100 rokmi sa narodil Christiaan Barnard, ktorý ako prvý transplantoval srdce. Po absolvovaní Lekárskej fakulty na Univerzite v Kapskom Meste dostal v roku 1955 štipendium na Minnesotskej univerzite (UMN) v americkom meste Minneapolis. V USA sa začal bližšie zaujímať o kardiológiu a hrudnú chirurgiu.

Operácia, počas ktorej Barnard nahradil choré srdce 54-ročného pacienta zdravým srdcom mŕtvej mladej ženy, sa uskutočnila v skorých ranných hodinách v nedeľu 3. decembra 1967. Trvala približne päť hodín a podieľal sa na nej 30-členný tím. Pacient žil po zákroku 18 dní. Barnard čoskoro vykonal aj druhú transplantáciu a tento pacient viedol aktívny život takmer 19 mesiacov.

Pacienti v Británii dostali prvýkrát transfúziu "umelej" krvi vyrobenej v laboratóriu. Umelú krv vedci vyrobili z krvi darcov, keď z nej pomocou magnetických guličiek získali kmeňové bunky, ktoré sú schopné stať sa červenými krvinkami.

Lekári sa domnievajú, že umelé krvinky by mohli v tele pacienta vydržať dlhšie ako krvinky priamo od darcu. Bežne sa totiž na transfúziu používa kombinácia starých a nových krviniek, no umelé krvinky sú vždy "čerstvo vyrobené", a teda schopné vydržať dlhšie, čím by pacienti absolvovali menší počet transfúzií.

Vedci objavili predmet so zatiaľ najstarším známym nápisom v hláskovej abecede. Ide o hrebeň na vyčesávanie vší z vlasov, ktorý sa datuje do doby bronzovej – bol vyrobený okolo roku 1700 pred n. l.

Archeológovia našli hrebeň ešte v roku 2017 na nálezisku Lachiš, ktoré bolo v staroveku mestským štátom a druhým najdôležitejším mestom Judského kráľovstva. Nápis na ňom však dokázali analyzovať až vlani v decembri, pričom prišli na to, že je napísaný kanaánskym písmom, ktoré vzniklo pred 3800 rokmi.

Veta, ktorá je na slonovinovom hrebeni napísaná, znie: "Nech tento sloní kel vykorení vši z vlasov a brady".