Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

TÝŽDEŇ VO VEDE: Objavili možnú príčinu sklerózy multiplex

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AFP-Thibault Savary

Bádatelia analyzovali vzorky krvi amerických vojakov, ktoré im armáda odoberá každé dva roky.

Svet 21. januára (TASR) - Odhalenie pravdepodobnej príčiny sklerózy multiplex, transplantácia kmeňových buniek pacientovi s poškodenou miechou, stredoveký hrob s nečakaným nálezom, dosah covidu na onkologických pacientov a objav chemického prvku na planéte Mars, spájaného so životom. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vedci z Harvardovej univerzity zistili, že neliečiteľné neurodegeneratívne ochorenie skleróza multiplex (SM) je pravdepodobne spôsobované nákazou vírusom Epsteina-Barrovej (EBV).

Bádatelia analyzovali vzorky krvi amerických vojakov, ktoré im armáda odoberá každé dva roky. Z prvej vzorky vyhodnotili, či boli vojaci nakazení vírusom EBV, a následne testovali, či sa u nich prejavilo ochorenie SM.

Skupina vojakov s infekciou EBV mala oproti ostatným 32-násobne vyššiu mieru výskytu sklerózy multiplex. Iné vírusy pritom nemali na mieru výskytu SM nijaký vplyv. Vírus Epsteina-Barrovej je herpetický vírus, ktorým sa počas svojho života nakazí približne 95 percent dospelých, pričom vo väčšine ľudí je latentný – neprejavuje sa vonkajšími príznakmi.

"V súčasnosti neexistuje spôsob, ako účinne predchádzať nákaze EBV alebo ju liečiť, ale vakcína proti tomuto vírusu alebo zameranie sa naň špecifickými antivírusovými liekmi by mohlo v konečnom dôsledku zabrániť alebo vyliečiť sklerózu multiplex," povedal hlavný autor štúdie Alberto Ascherio.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Neliečiteľným neduhom sa venovali aj vedci pôsobiaci na univerzite v japonskom Tokiu, ktorí v uplynulom týždni oznámili, že pacientovi s poranenou miechou úspešne transplantovali kmeňové bunky.

Indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPSC) sa vytvárajú z už špecializovaných buniek v tele, ktoré sa uvedú do počiatočných štádií svojho vývoja. Následne sa dajú usmerniť s cieľom vytvoriť akýkoľvek typ buniek potrebných na terapeutické účely – možno dokonca i na liečbu ochrnutia.

Cieľom tejto prvej fázy štúdie je však podľa vedcov potvrdiť bezpečnosť tejto transplantačnej metódy. Stav pacienta bude po dobu troch mesiacov sledovať nezávislá komisia, ktorá rozhodne, či je v tejto terapii možné pokračovať aj u ďalších osôb.

Ilustračné foto
Foto: TASR/Jan Peter Kasper, Friedrich-Schiller-Universität Jena


Na rozdiel od sklerózy multiplex či ochrnutia sú mnohé rakovinové ochorenia liečiteľné, ako však tento týždeň upozornila Európska organizácia boja proti rakovine (ECO), pre koronavírusovú pandémiu je liečba pre mnoho onkologických pacientov nedostupná.

Polovica ľudí s potenciálnymi príznakmi rakoviny nebola urgentne odporučená na diagnostiku a každý piaty onkologický pacient nedostáva potrebnú chirurgickú alebo chemoterapeutickú liečbu. Covidom preťažené zdravotníctvo tiež spôsobilo, že v Európe nebolo vykonaných približne 100 miliónov skríningových testov na zistenie rakoviny, čo viedlo k odhaľovaniu rakoviny v neskorších štádiách a celkovo zníženej miere prežitia.

ECO, podľa ktorej môže môže byť v Európe až milión neodhalených prípadov rakoviny, preto v tejto súvislosti odštartovala kampaň Time To Act (Čas konať). Jej cieľom je apelovať na politikov a pracovníkov v oblasti zdravotníctva: spoločne by mali zabrániť tomu, aby ochorenie COVID-19 naďalej "marilo" boj proti proti rakovine.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


O svojej práci informovali v uplynulom týždni aj českí archeológovia. Tí na hradisku hradisku Tetín v okrese Beroun objavili pozostatky ženy zo stredoveku, ktorá zrejme bola černoška.

Z popisu kostí sa ukázalo, že táto dospelá žena musela byť návštevníčkou z veľkej diaľky; vlastnosti jej lebky podľa vedcov zodpovedajú tomu, že išlo o černošku alebo miešanku.

Podľa kostí sa dá usudzovať, že zomrela vo veku 40–50 rokov. Dôkazy pre jej černošský pôvod sú podľa archeológov pomerne silné. Pokiaľ sa to potvrdí, mohli by byť pozostatky dôležitým dokladom širších kontaktov stredovekých Čiech s okolitým svetom.

Americké vesmírne vozidlo Curiosity objavilo na povrchu Marsu kamene s nezvyčajne vysokou koncentráciou uhlíka C12. Na Zemi by bol podobný nález považovaný za presvedčivý dôkaz, že na takom mieste v minulosti existoval mikrobiálny život.

Rover Mars Curiosity sa zahral na povrchu Červenej planéty na malého krtka.
Foto: NASA - www.nasa.gov


Výskumníci sú však opatrní a momentálne pre svoj nezvyčajný objav hľadajú alternatívne, nebiologické vysvetlenie Pracujú s teóriami, že za vysokú koncentráciu tohto "ľahkého" izotopu uhlíka je zodpovedné napríklad ultrafialové žiarenie či medziplanetárny prach.

Tieto alternatívne vysvetlenia sú však prinajmenšom rovnako nepravdepodobné ako teória, že uhlík C12 vypustili do ovzdušia červenej planéty vo forme metánu podzemné mikróby.

Tím bádateľov uznal, že tento objav "o niečo zvyšuje hodnovernosť" teórie, že na Marse kedysi existovali mikróby – a že tam možno žijú dodnes, povedal vedúci predmetnej štúdie, biogeochemik Christopher House z Pensylvánskej univerzity.