Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

Vedci objavili UV filtre v morskej tráve a lokalizovali hrob Kolumbusa

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AFP-Thibault Savary

Predchádzajúce výskumy zistili, že látky chrániace pred UV žiarením majú škodlivé účinky na ryby, korytnačky a delfíny, keďže dokážu narušiť ich vývoj a rozmnožovací systém.

Svet 15. apríla (TASR) - Nález zachovanej fosílie dinosaura, lokalizovanie hrobu Krištofa Kolumbusa, omladenie buniek o 30 rokov, vypustenie geneticky modifikovaných komárov a objavenie chemikálií v morskej tráve. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vedci objavili v americkom štáte Severná Dakota skamenelinu thescelosaura, ktorý pravdepodobne zahynul v deň, keď Zem pred 66 miliónmi rokov zasiahol asteroid. Jeho dolnú končatinu, na ktorej sa ešte nachádzali kúsky kože, odborníci s určitosťou datovali na deň, keď Zem v období kriedy zasiahol asteroid a spôsobil vyhynutie dinosaurov. Na mieste náleziska totiž našli úlomky tohto asteroidu, čo im umožnilo datovať nález oveľa presnejšie, ako keby použili štandardnú uhlíkovú metódu.

Tím vedcov vykopal aj pozostatky ryby, ktorá vdýchla úlomky asteroidu, hoci samotný náraz sa odohral v Mexickom zálive približne 3000 kilometrov od spomínaného paleontologického náleziska. Ďalej našli skameneliny korytnačky, malé cicavce, kožu triceratopsa či vajce pterosaura so zárodkom.

Výskumníci lokalizovali v španielskom meste Valladolid pôvodný hrob svetoznámeho moreplavca Krištofa Kolumbusa, ktorého najprv pochovali vo Valladolide, no jeho telesné pozostatky o tri roky neskôr preniesli do rodinného mauzólea v Seville, odtiaľ do Dominikánskej republiky a neskôr na Kubu, až kým sa v roku 1898 natrvalo nevrátili do Sevilly.

Forenzný tím z univerzity v Granade v roku 2005 odobral vzorky DNA z kostí v Kolumbusovej sevillskej hrobky a potvrdil, že pozostatky skutočne patria tomuto známemu moreplavcovi. Vedci dospeli k záveru, že pôvodný Kolumbusov hrob sa nachádzal v areáli františkánskeho kláštora vo Valladolide. Ten už v súčasnosti neexistuje, na jeho mieste sa dnes rozprestiera obchodná zóna blízko námestia Plaza Mayor.

K významnému objavu tento týždeň prišlo aj na Cambridgeskej univerzite. Tamojším vedcom sa podarilo omladiť bunky 53-ročnej ženy tak, že pripomínali bunky 23-ročného človeka. Tento objav môže pomôcť s liečením chorôb súvisiacich so starnutím, napríklad cukrovky či srdcových a neurologických ochorení.
Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP

Vedci pri výskume použili poznatky z naklonovania ovce Dolly z embryonálnej kmeňovej bunky v 90. rokoch minulého storočia a s tým súvisiacu technológiu indukovanej pluripotentnej kmeňovej bunky (IPS), ktorú vyvinul japonský vedec Šinja Jamanaka.

Šéf výskumu Wolf Reik z Cambridgeskej univerzity použil metódu IPS na kožných bunkách 53-ročnej ženy, ale nechal ich v špeciálnom roztoku namiesto bežných 50 dní len 13. Zistil, že po takom krátkom čase sa tkanivo nezmenilo na kmeňové bunky, ale omladlo. Varoval však, že výskum je zatiaľ v ranom štádiu. Metóda IPS totiž zvyšuje riziko vzniku rakoviny.

Britská spoločnosť Oxitec plánuje v Kalifornii vypustiť geneticky modifikované komáre. Tento experiment má pomôcť zbaviť sa komárov rodu Aedes aegypti, ktoré prenášajú žltú zimnicu, vírus zika, horúčky dengue a chikungunya.

Geneticky modifikované komáre sa budú vo voľnej prírode párovať so samicami Aedes aegypti. Z ich potomstva následne uhynú všetky samičky a zostanú len jedince mužského rodu, ktoré nesajú krv, a teda ani neprenášajú choroby.

Experiment už schválila Americká agentúra pre ochranu životného prostredia, no musí s ním súhlasiť aj Americký úrad pre pesticídy. Spoločnosť Oxitec si Kaliforniu vybrala preto, lebo v ostatných desiatich rokoch sa tam zvýšil výskyt komárov Aedes aegypti. Verejnosť sa podľa nej nemusí obávať, že by ich poštípal geneticky modifikovaný komár, keďže budú vypúšťať len samce.

Táto metóda vyhubenia invazívneho Aedes aegypti však má aj svojich kritikov. Tvrdia, že vypustenie geneticky modifikovaného hmyzu do prírody ešte nie je dostatočne preskúmané a môže spôsobiť vyhynutie iných druhov hmyzu či neschopnosť monitorovať miestnu populáciu komárov.

Vedci tento týždeň tiež zistili, že v morskej tráve v Stredozemnom mori sa hromadia zložky opaľovacích prípravkov chrániace pred UV žiarením, čo môže mať negatívne dôsledky na morský ekosystém.

UV filtre sa našli v stonkách morskej trávy Posidonia oceanica. Tento druh sa hojne vyskytuje pri pobreží Malorky, pričom je stredomorským endemitom – nenachádza sa nikde inde na svete. Výskumníci sú presvedčení, že jej kontaminácia je výsledkom rekreačných činností a vypúšťania odpadu v dovolenkových destináciách.

Posidonia oceanica, prezývaná aj Neptúnova tráva, tvorí pri pobreží Stredozemného mora rozsiahle porasty. Je domovom rôznych druhov morských organizmov, pohlcuje uhlík a pomáha chrániť pobrežné oblasti pred eróziou pôdy.

Predchádzajúce výskumy zistili, že látky chrániace pred UV žiarením majú škodlivé účinky na ryby, korytnačky a delfíny, keďže dokážu narušiť ich vývoj a rozmnožovací systém. Zasahujú aj koralové útesy, preto boli tieto látky zakázané na Havaji, Floride a v Palau. V Stredomorí zatiaľ podobná legislatíva nie je zavedená.