Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

ČO NOVÉHO VO VEDE?: Predpis liekov podľa DNA a unikátna fotka Slnka

Ilustračné foto. Foto: TASR/AFP-Thibault Savary

Holandskí vedci tento týždeň informovali, že v ľudskej krvi objavili po prvý raz malé plastové častice. Na to, či môžu predstavovať zdravotné riziko, je však potrebný ďalší výskum.

Svet 1. apríla (TASR) - Ľadové sopky na Plute, doteraz najdetailnejšia fotografia Slnka, plastové častice v krvi človeka a odporúčanie predpisovať lieky podľa DNA. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vedci objavili na trpasličej planéte Pluto skupinu spojených kryovulkánov – ľadových sopiek –, pričom niektoré dosahujú výšku 7000 metrov a priemer 10 – 150 kilometrov. Tento objav vyvolal aj debatu o pôvode tepla, ktoré vytvára podmienky na vznik sopečnej činnosti. Dve hory, ktoré sa týčia nad povrchom Pluta, sú vo vedeckej komunite predmetom diskusií od roku 2015, keď boli po prvý raz spozorované sondou New Horizons.

Kryovulkánky na Plute majú na svojom vrchu namiesto tradičnej kaldery (sopečného kráteru) kupolu. Ako vysvetľuje výskumníčka projektu New Horizons Kelsi Singerová, "myslíme si, že (sopečný) materiál je vylučovaný zospodu". Sopky chrlia podľa dostupných údajov najmä ľad zmiešaný s určitými nemrznúcimi látkami, napríklad metanolom či amoniakom. Aj napriek tomu je však podľa Singerovej táto zmes len ťažko naozaj tekutá, lebo priemerná teplota na Plute je 40 Kelvinov, teda 233 stupňov Celzia pod nulou.

"Takže je to pravdepodobne buď kašovitý materiál, alebo môže byť dokonca väčšinou v pevnom stave – tak, ako je pevný ľadovec"
, ktorý sa napriek tomu stále hýbe a mení, dodala Singerová.

Aj toto vysvetlenie je však celkom prekvapujúce, pokračuje Singerová. Vzhľadom na extrémne nízku teplotu by sa tento materiál totiž nemal vôbec hýbať. Je teda možné, že jadro Pluta je teplejšie, než sa doteraz predpokladalo a teplo vytvorené rozpadom jeho rádioaktívnych prvkov sa v pravidelných intervaloch uvoľňuje a spôsobuje sopečné erupcie.

Svoje vlastné detailné fotografie kozmického telesa vyhotovila aj vesmírna sonda Solar Orbiter. Európska vesmírna agentúra (ESA) zverejnila doteraz najdetailnejšiu snímku Slnka, ktorú poskladala z 25 snímok vyhotovených na polceste medzi Zemou a našou najbližšou hviezdou.
Slnko na snímke, ktorú poskytla Európska vesmírna agentúra (ESA).
Foto: Európska vesmírna agentúra

Predmetná snímka, ktorá bola vyhotovená vo vzdialenosti 75 miliónov kilometrov od Slnka, pochádza z ďalekohľadu EUI (Extreme Ultraviolet Imager). Výsledná fotografia zachytáva celé Slnko spolu s jeho plazmovou atmosférou - korónou - v doposiaľ najvyššom rozlíšení.

Konečná snímka je poskladaná z 25 jednotlivých snímok, zhotovených 7. marca počas štyroch hodín. Nasnímanie každej oblasti slnka trvalo zhruba desať minút. Záber má rozlíšenie 9148 krát 9112 pixelov, čo je dokopy viac ako 83 miliónov pixelov. Fotografia sa dá stiahnuť na webe esa.int.

Holandskí vedci tento týždeň informovali, že v ľudskej krvi objavili po prvý raz malé plastové častice. Na to, či môžu predstavovať zdravotné riziko, je však potrebný ďalší výskum. Plastové častice sú často sa vyskytujúce znečisťujúce látky v životnom prostredí a potravinových reťazcoch, píšu autori štúdie. Prítomnosť takýchto častíc v ľudskej krvi však doteraz nebola potvrdená v žiadnom výskume.

Cieľom štúdie bolo určiť množstvo plastových častíc menších než 700 nanometrov vo vzorkách krvi 22 dobrovoľníkov. Stredná hodnota merateľnej koncentrácie plastových častíc v krvi bola 1,6 mikrogramu na mililiter, čím sa po prvý raz potvrdila hromadná koncentrácia plastových polymérov v ľudskej krvi.
Ilustračné foto.
Foto: TASR - Jakub Kotian

Vedci zistili prítomnosť štyroch polymérov. Najpočetnejším z nich bol polyetyléntereftalát (PET), ktorý sa používa aj pri výrobe plastových fliaš. Jeho prítomnosť potvrdili u polovice dobrovoľníkov. Tieto mikroplasty sa podľa vedcov do krvi pravdepodobne dostali po vdýchnutí alebo prijatím v potrave. Ich zdrojmi mohli byť buď zdroje zo vzduchu, vody a potravy, alebo prostriedky starostlivosti o telo.

Britskí experti v uplynulom týždni upozornili, že lekári by mali pred predpísaním liekov vykonať analýzu DNA pacienta, aby znížili riziko vedľajších účinkov a zaistili, že každý jednotlivec dostane správne liečivo v správnej dávke.

Približne 6,5 percenta všetkých hospitalizácií v Británii je výsledkom zlej reakcie ľudského organizmu na liečivá. Predpísané lieky navyše vyvolajú žiadaný účinok len u 30 – 50 percentách ľudí. Významnú úlohu tu zohráva genetika; takmer 99 percent ľudí má najmenej jednu genetickú variáciu, ktorá ovplyvňuje ich reakciu na určité lieky vrátane bežne predpisovaných analgetík, liekov na srdcovocievne choroby a antidepresív, píše sa v správe. Vo veku 70 rokov užíva aspoň jeden z týchto liekov zhruba 90 percent ľudí.

Mnohé z týchto problémov možno podľa predmetnej správy zverejnenej v časopise British Pharmacological Society vyriešiť pomocou tzv. farmakogenomického testovania, ktoré umožní lekárom predpisovať lieky na základe DNA pacientov.

Britská Národná zdravotná služba (NHS) už v niektorých prípadoch farmakogenomiku využíva. Pacienti s rakovinou prsníka či hrubého čreva môžu byť otestovaní s cieľom zistiť, či im môže byť bezpečne predpísaná chemoterapeutická látka 5-fluorouracil.

Genotyp jednotlivca však môže mať vplyv aj na účinok bežne predpisovaných liekov. Opiát kodeín napríklad u istých ľudí vyvoláva viac vedľajších účinkov a u približne ôsmich percent britského obyvateľstva nefunguje vôbec. Ďalší príklad je antibiotikum gentamicín, ktoré môžu u ľudí s genetickou predispozíciou spôsobiť stratu sluchu.