Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

Vedci opísali rozsah degradácie koralov aj nový druh dinosaura

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Štúdia austrálskej Univerzity Jamesa Cooka (JCU) prišla prvýkrát s informáciou, že iba dve percentá Veľkej koralovej bariéry nezasiahlo od roku 1998 tzv. blednutie.

Svet 12. novembra (TASR) - Pokračujúce umieranie Veľkej koralovej bariéry, nový druh dinosaura, vplyv spánkového režimu na srdce, zrod prvých pevnín na Zemi, význam cirkumplanetárnych diskov pre astronómiu, ako aj efektivita indickej proticovidovej vakcíny či ruský výživový doplnok vhodný pri liečbe covidu. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Štúdia austrálskej Univerzity Jamesa Cooka (JCU) prišla prvýkrát s informáciou, že iba dve percentá Veľkej koralovej bariéry nezasiahlo od roku 1998 tzv. blednutie.

Blednutie koralov je reakciou na stres spôsobený prehriatím koralu počas vĺn tepla. Koraly pri blednutí strácajú farbu a musia bojovať o prežitie. Podľa štúdie vybledlo od roku 2016 najmenej osem percent tohto austrálskeho koralového útvaru, ktorý je tiež zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Doktorand Plymouthskej univerzity a všeobecný lekár na dôchodku Jeremy Lockwood počas triedenia zbierok kostí londýnskeho Prírodopisného múzea a wightského dinosaurieho múzea Lockwood narazil na vzorku s jedinečnou "baňatou" nosovou kosťou. Náhodou tak objavil nový, doteraz nepoznaný druh dinosaura - Brighstoneus simmondsi.

Po štyroch rokoch vybaľovania a študovania kostí z krabíc začal Lockwood s rekonštrukciou lebky exemplára, ktorý ležal v sklade od roku 1978. Objavil pritom niekoľko pozoruhodných čŕt, ktoré ho odlišovali od ostatných vrátane počtu zubov či tvaru nosa. Tento bylinožravý dinosaurus bol dlhý zhruba osem metrov a vážil približne 900 kilogramov.
Ilustrčné foto.
Foto: TASR/AP

Dávnej histórií sa venovali aj austrálski vedci. Zistili, že prvé pevniny sa vynorili z oceánov o 700 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Analýza usadených hornín odobratých neďaleko indického mesta Kalkata naznačuje, že prvé stabilné kontinenty – známe ako kratóny alebo kratogény –, sa začali vynárať nad morskú hladinu pred 3,3 – 3,2 miliardami rokov.

Vedecký tím extrahoval zo vzoriek minerál zirkón, ktorý následne ožiarili laserom a potom zmerali relatívne množstvo uvoľnených prvkov, čo im umožnilo odhadnúť jeho vek.

Vplyv počasia na protopevniny kratóny mohol podľa vedcov uvoľniť do oceánov fosfor a iné živototvorné prvky. Vytvorenie pevnín tiež viedlo k zníženiu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, čím vznikli oblasti chladného počasia, a tým pádom aj ľadovce.

Zástupca riaditeľa Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Marián Jakubík tento týždeň pre TASR priblížil význam nedávneho potvrdenia existencie cirkumplanetárnych diskov.

Ide o "kruhový prstenec hmoty zloženej z prachu, plynu, planetesimál a rôznych fragmentov po zrážkach, rozprestierajúci sa okolo formujúcej sa obrej planéty, resp. okolo veľmi mladej obrej planéty. V cirkumplanetárnom disku sa ďalej môžu sformovať satelity (mesiace) tejto planéty," priblížil.

Ďalšie pozorovanie tohto javu však môže vedcom pomôcť objasniť nielen proces, ktorým vznikajú mesiace. Podľa Jakubíka sa dá totiž zjednodušene povedať, že tieto procesy sú rovnaké ako tie, pri ktorých v protoplanetárnych diskoch v okolí hviezd vznikajú samotné planéty.

Bádatelia tento týždeň opäť informovali o vplyvu spánku na zdravie. Tentokrát sa však zamerali nie na dĺžku spánku, ale čas, kedy ľudia zaspia. Ľudia, ktorí chodia pravidelne spať medzi 22.00 h a 23.00 h, môžu mať nižšie riziko výskytu srdcovocievnych chorôb, vyplýva zo štúdie.

Vedci skúmali údaje od 88.000 dobrovoľníkov, ktorí sedem dní nosili na zápästí špecializované zariadenie zbierajúce údaje o ich spánku. Výskumníci potom nasledujúcich zhruba šesť rokov sledovali zdravotný stav účastníkov, špecificky zdravie ich obehového systému.

Za ten čas sa u 3000 účastníkov vyvinula srdcovocievna choroba, pričom väčšina z nich chodila spať mimo "ideálneho" časového rozpätia od 22.00 do 23.00 h.
Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP

Vedecká komunita tento týždeň v prestížnom odbornom časopise The Lancet informovala, že prvá vakcína proti koronavírusu vyvinutá v Indii s názvom Covaxin je "vysoko účinná" a nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko.

Liečbe covidu sa venujú aj ruské vojenské vedecké ústavy, ktoré vyvíjajú preparáty na prevenciu tejto choroby na prírodnej báze. Po posúdení ich účinnosti proti covidu bolo začiatkom novembra na jeden z nich vydané osvedčenie o registrácii.

Generálporučík Igor Kirillov, náčelník Oddielu radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl, špecifikoval, že hlavnými zložkami týchto preparátov sú: extrakt z arónie, echinacey, heteropolysacharid nachádzajúci sa v hnedých riasach, hydrolyzát z chobotnice a ďalšie látky prírodného pôvodu, ktoré zvyšujú antivírusovú obranu organizmu. Podľa Kirillova výsledkom je, že chorobu covid sprevádza menší počet zdravotných komplikácií.