< sekcia UNESCO a veda

Vedci skúmali riziko ďalšej pandémie či DNA da Vinciho

Ilustračné foto. Foto: TASR/ Štefan Puškáš

Vychýlenie asteroidu z dráhy pri hrozbe jeho zrážky so Zemou predstavuje podľa vedcov menšie riziko než použitie jadrových hlavíc, pri ktorom by mohli vzniknúť menšie úlomky ďalej smerujúce k Zemi.

Svet 9. júla (TASR) – Riziko obchodovania s divými a hospodárskymi zvieratami, variant koronavírusu odolný voči očkovaniu, extrémne zrážky spôsobené ľudskou aktivitou, genetická mutácia chrániaca pred obezitou, manéver na odklonenie potencionálneho asteroidu a žijúci potomkovia Leonarda da Vinciho. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci tohto týždňa.

Britskí a indickí vedci zistili, že pravdepodobnosť vzniku ďalšej pandémie môže vo všeobecnosti výrazne znížiť zmena spôsobu interakcie ľudí a zvierat.

Zatiaľ čo podľa predošlých výskumov sa na ľudí prenášajú choroby najmä z hlodavcov a netopierov, podľa autorov tejto štúdie sú ešte väčším rizikom pre zdravie ľudí primáty a kopytníky, ako napríklad jelene či antilopy.

Okrem ľahko realizovateľných opatrení, akými je oddeľovanie divých zvierat od zdomácnených či poskytovanie adekvátnych ochranných pomôcok ľuďom pracujúcim na bitúnkoch, spomínajú vedci aj napríklad o zníženie hustoty chovu či spotreby živočíšnych produktov.

Americkí bádatelia medzitým zverejnili štúdiu, podľa ktorej variant epsilon koronavírusu SARS-CoV-2, prvýkrát objavený v americkom štáte Kalifornia, obsahuje tri mutácie tzv hrotovej bielkoviny (spike protein), ktoré sú odolné voči protilátkam vytvoreným vakcínami založenými na technológii mRNA, ako aj voči protilátkam, ktoré sa v organizme generujú po prekonaní covidu.

Variant s označením CAL.20C je tak zrejme odolnejší než britský variant (alfa) či indický variant (delta).

Európu a USA v ostatných týždňoch sužujú najmä horúčavy, vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) však skúmali vplyv ľudskej aktivity na iný extrém počasia – intenzívne zrážky.

Globálne otepľovanie cez rôzne mechanizmy spôsobuje po celom svete zvýšenie frekvencie extrémnych zrážok, vyplýva zo štúdie.

„Dominantným mechanizmom (spôsobujúcim extrémne zrážky) pre väčšinu regiónov je skutočnosť, že teplejší vzduch dokáže zadržať viac vodnej pary," uviedol vedúci výskumník Gavin Madakumbura. „To spôsobuje búrky," dodal.

Tieto krátke a intenzívne zrážky môžu spôsobovať prívalové povodne, ktoré majú ničivé dôsledky na infraštruktúru a životné prostredie.

Médiá tento týždeň informovali aj o jednej z doteraz najpodrobnejších genetických štúdií na svete. Vedci v rámci nej objavili vzácne genetické varianty, ktoré svojich nositeľov chránia pred obezitou.

Bádatelia identifikovali päť génov, ktoré mali najväčší vplyv na index telesnej hmotnosti (BMI), z nich však predovšetkým gén GPR75. Ľudia s mutáciou, ktorá deaktivovala jednu kópiu tohto génu, vážili v priemere o 5,3 kilogramu menej a mali polovičnú pravdepodobnosť výskytu obezity v porovnaní s osobami, ktoré mali obe kópie.

Vplyv tohto génu na telesnú hmotnosť následne potvrdili aj pokusy na myšiach. Gén GPR75 by sa podľa vedcov mohol v budúcnosti stať potenciálnym cieľom pre lieky. Existujú zatiaľ dve osvedčené molekuly, ktoré aktivujú receptor GPR75, ale lieky, ktoré ho deaktivujú, by mohli ponúknuť nové možnosti liečby pre pacientov, ktorí bojujú s obezitou.

Výskumu genetiky sa zaoberajú už niekoľko desaťročí aj talianski historici umenia. Skúmajú však najmä jednu osobu – Leonarda da Vinciho. Tento týždeň informovali, že sa im podarilo identifikovať 14 žijúcich potomkov tohto renesančného majstra.

Antropológovia plánujú sekvenovať da Vinciho DNA so zámerom „lepšie pochopiť jeho výnimočný talent prostredníctvom genetických asociácií, predovšetkým jeho vizuálnu bystrosť".

Nová rozsiahla štúdia sleduje nepretržitú mužskú líniu počas 690 rokov – od jeho starého otca Micheleho cez 21 generácií vrátane piatich rodinných vetiev po 14 žijúcich potomkov. Michele da Vinci sa narodil v roku 1331, jeho vnuk Leonardo v roku 1452. Hoci bol bezdetný, mal najmenej 22 nevlastných bratov.

Vesmírnemu výskumu sa tento týždeň venovali čínski vedci, ktorí plánujú pomocou viac ako 20 nosných rakiet nacvičiť manéver s cieľom odkloniť asteroid potenciálne ohrozujúci Zem.

Tím výskumníkov z Čínskej akadémie vied na základe simulácií zistil, že 23 nosných rakiet Dlhý pochod 5 (Čchang-čeng 5) by mohlo v prípade simultánneho zásahu vychýliť takýto asteroid z jeho pôvodnej dráhy o vzdialenosť rovnajúcu sa 1,4-násobku polomeru Zeme.

Vychýlenie asteroidu z dráhy pri hrozbe jeho zrážky so Zemou predstavuje podľa vedcov menšie riziko než použitie jadrových hlavíc, pri ktorom by mohli vzniknúť menšie úlomky ďalej smerujúce k Zemi.