Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 5. máj 2024Meniny má Lesia a Lesana
< sekcia UNESCO a veda

Čo je nové vo vede? Objavili spôsob výroby elektriny z vlhkého vzduchu

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk - Viktória Brincková

Vedcom z University of Massatchusets sa podarilo objaviť spôsob výroby elektriny z vlhkého vzduchu. Priblížili sa tak k naplneniu sna Nikolu Teslu o jej získavaní zo vzduchu.

Svet 7. júla (TASR) - Vo svete vedy bolo v uplynulom týždni zaznamenaných viacero zaujímavých správ. Vedci skúmali spánok, výrobu elektriny z vlhkého vzduchu a dĺžku dní na Zemi v minulosti. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Podľa vedeckej štúdie ľudia aktívni najmä v noci vedú s vyšším rizikom nezdravý spôsob života. Riziko predčasnej smrti je preto u nich o deväť percent vyššie, ako u ľudí, ktorí vstávajú skoro ráno a sú aktívni cez deň.

Vedci sledovali vplyv chronotypu (prirodzený sklon človeka spať v určitom čase) na zdravie. Výsledky naznačujú, že vnútorné biologické hodiny nepriamo ovplyvnili aj úmrtnosť skúmaných ľudí. Nesúviselo to priamo s časom a množstvom spánku, ale s tým, že "sovy" (ľudia aktívnejší v noci) v omnoho väčšej miere konzumovali tabak a alkohol.

Vedcom z University of Massatchusets sa podarilo objaviť spôsob výroby elektriny z vlhkého vzduchu. Priblížili sa tak k naplneniu sna Nikolu Teslu o jej získavaní zo vzduchu. Bádatelia sa snažili vyrobiť jednoduchý snímač vlhkosti vzduchu, no jeden zo študentov zabudol pripojiť zdroj napájania. Zariadenie tvorené miniatúrnymi trubičkami (nanorúrkami) napriek tomu produkovalo prúd. Každá nanorúrka má priemer jednej tisíciny ľudského vlasu. To umožňuje prienik molekuly vody zo vzduchu do vnútra, kde sa môže odrážať od stien a pri každom náraze prepožičať materiálu miniatúrne množstvo elektrického náboja. Ten sa hromadí, až nakoniec má každý koniec nanorúrky opačný elektrický náboj. Tým vznikne miniatúrna batéria.

Nová štúdia naznačuje, že dni počas geologického obdobia známeho ako "nudná miliarda" trvali o päť hodín kratšie ako v súčasnosti. Príčinou bola menšia vzdialenosť Mesiaca od Zeme.

"Mesiac časom Zem obral o časť rotačnej energie a využil ju na to, aby sa posunul ďalej od Zeme," píše vo vyhlásení vedúci štúdie Ross Mitchell, geofyzik Inštitútu geológie a geofyziky na Čínskej akadémii vied.

Mesiac mal počas proterozoika (pred 2,5 miliardami až 542 miliónmi rokov) stabilnú vzdialenosť od Zeme a dĺžka dňa sa preto počas tohto obdobia ustálila na 19 hodinách. Približne pred miliardou rokov sa opäť začal od Zeme vzďaľovať.