Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Svätyňa je podľa vedcov stará vyše 6500 rokov.
Autor TASR
Praha 18. augusta (TASR) - Niekdajšia svätyňa neďaleko obce Chleby pri meste Nymburk v Stredočeskom kraji, ktorá podľa vedcov v minulosti slúžila ako rituálne centrum spojené s pohybmi Slnka a Mesiaca, je podľa nových zistení jedným z najstarších monumentov svojho druhu v strednej Európe a o tisíc rokov staršia než anglický Stonehenge. Prišli na to českí archeológovia počas výskumu, na ktorom sa podieľa Západočeská univerzita (ZČÚ) v Plzni, Univerzita Karlova (UK) a Univerzita Hradec Králové (UHK). V utorok o tom informovala hovorkyňa ZČÚ Andrea Čandová, píše spravodajkyňa TASR.
Svätyňa je podľa vedcov stará vyše 6500 rokov. V danej lokalite v tej dobe ľudia postavili kruhové ohradenie s priemerom 230 metrov, pričom súčasťou bola aj viac než 2,5 metra hlboká priekopa a dvanásť nepravidelne rozmiestnených vstupov. Ako podotkol vedúci výskumu Petr Krištuf zo ZČÚ, lokalita je mimoriadna už len objavom kruhového ohradenia, ktoré nie je pre toto obdobie v regióne známe.
Neskôr sa ukázalo, že vstupy do objektu neboli rozmiestnené náhodne. „Ich geometria vytvára systém, ktorý umožňoval sledovať najvýznamnejšie okamihy slnečného a mesačného cyklu,“ podotkol Krištuf. Archeológovia určili dve hlavné pozorovacie miesta - jedno podľa nich súvisí s okrajovými polohami Mesiaca na obzore, druhé prepája východ Slnka pri letnom slnovrate so západom Slnka pri zimnom slnovrate. Vedci poukázali na to, že podobné usporiadanie je známe zo Stonehenge.
„Spojenie východu Slnka a letného slnovratu je pre praveké poľnohospodárske komunity symbolom počiatku, zatiaľ čo západ a zimný slnovrat symbolizujú koniec. Rovnaký princíp je aj na hlavnej ose Stonehenge. Teraz sa ukazuje, že podobne bola navrhnutá aj stavba v Chleboch, len o viac než tisíc rokov skôr, ako sme zistili z veku organického materiálu,“ vysvetlil vedúci výskumu.
Archeológovia, ktorí v priekope našli napríklad býčie lebky a rohy, uviedli, že na mieste sa konali rituály. Jan Turek z Univerzity Karlovej podotkol, že kult býka patril medzi významné náboženské symboly a je známy z mnohých oblastí vtedajšej Európy. V priekope našli aj ľudské kosti. Skorší výskum odhalil hrob približne 18 ľudí z doby bronzovej.
Súčasný výskum podľa vedcov ukazuje, že úloha miesta sa neskôr zmenila. „Zatiaľ čo Stonehenge zažil opakované návraty a dodnes býva spájaný napríklad s keltskými druidmi (kňazmi), prvé výsledky z obce Chleby naznačujú opačný vývoj. V dobe železnej už monument svoj pôvodný význam zrejme definitívne stratil. Priekopa bola postupne zasypaná a na mieste niekdajšej svätyne vzniklo bežné osídlenie,“ dodal Krištuf.
Archeológovia sa chcú v ďalšom skúmaní zamerať na analýzu pôdy. Môžu sa v nej podľa nich nachádzať chemické stopy, ktoré by napovedali, ako bolo toto miesto využívané v rôznych obdobiach praveku.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Svätyňa je podľa vedcov stará vyše 6500 rokov. V danej lokalite v tej dobe ľudia postavili kruhové ohradenie s priemerom 230 metrov, pričom súčasťou bola aj viac než 2,5 metra hlboká priekopa a dvanásť nepravidelne rozmiestnených vstupov. Ako podotkol vedúci výskumu Petr Krištuf zo ZČÚ, lokalita je mimoriadna už len objavom kruhového ohradenia, ktoré nie je pre toto obdobie v regióne známe.
Neskôr sa ukázalo, že vstupy do objektu neboli rozmiestnené náhodne. „Ich geometria vytvára systém, ktorý umožňoval sledovať najvýznamnejšie okamihy slnečného a mesačného cyklu,“ podotkol Krištuf. Archeológovia určili dve hlavné pozorovacie miesta - jedno podľa nich súvisí s okrajovými polohami Mesiaca na obzore, druhé prepája východ Slnka pri letnom slnovrate so západom Slnka pri zimnom slnovrate. Vedci poukázali na to, že podobné usporiadanie je známe zo Stonehenge.
„Spojenie východu Slnka a letného slnovratu je pre praveké poľnohospodárske komunity symbolom počiatku, zatiaľ čo západ a zimný slnovrat symbolizujú koniec. Rovnaký princíp je aj na hlavnej ose Stonehenge. Teraz sa ukazuje, že podobne bola navrhnutá aj stavba v Chleboch, len o viac než tisíc rokov skôr, ako sme zistili z veku organického materiálu,“ vysvetlil vedúci výskumu.
Archeológovia, ktorí v priekope našli napríklad býčie lebky a rohy, uviedli, že na mieste sa konali rituály. Jan Turek z Univerzity Karlovej podotkol, že kult býka patril medzi významné náboženské symboly a je známy z mnohých oblastí vtedajšej Európy. V priekope našli aj ľudské kosti. Skorší výskum odhalil hrob približne 18 ľudí z doby bronzovej.
Súčasný výskum podľa vedcov ukazuje, že úloha miesta sa neskôr zmenila. „Zatiaľ čo Stonehenge zažil opakované návraty a dodnes býva spájaný napríklad s keltskými druidmi (kňazmi), prvé výsledky z obce Chleby naznačujú opačný vývoj. V dobe železnej už monument svoj pôvodný význam zrejme definitívne stratil. Priekopa bola postupne zasypaná a na mieste niekdajšej svätyne vzniklo bežné osídlenie,“ dodal Krištuf.
Archeológovia sa chcú v ďalšom skúmaní zamerať na analýzu pôdy. Môžu sa v nej podľa nich nachádzať chemické stopy, ktoré by napovedali, ako bolo toto miesto využívané v rôznych obdobiach praveku.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
