Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

ÚHYN DELFÍNOV A OTEPĽOVANIE: Aj týmto témam sa venovali vedci

Iustračné foto. Foto: TASR/AP

OSN tento týždeň varovala, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov by sa mohla Zem otepliť o viac ako 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére.

Svet 13. mája (TASR) - Vyčerpanie zásob materiálov používaných v elektronike, varovanie OSN pred oteplením planéty, štart čínskej rakety, súvislosť úhynu delfínov s vojnou na Ukrajine či dôsledky klimatickej zmeny na výkyvy počasia. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Britskí vedci upozorňujú, že v najbližších rokoch by sa na Zemi mohli vyčerpať zásoby materiálov používaných na výrobu elektroniky. Ich dostupnosť môžu negatívne ovplyvniť aj svetové konflikty vrátane vojny na Ukrajine. Tá spôsobila napríklad nárast cien niklu, ktorý je hlavnou surovinou pri výrobe autobatérií.

V nasledujúcom storočí by sa na Zemi mohli kompletne vyťažiť prvky ako gálium, arzén, striebro, indium, ytrium a tantal. Tieto materiály sa používajú pri výrobe LED osvetlenia, teplomerov, kardiostimulátorov, teleskopov, zrkadiel, turbínových lopatiek, mikročipov, antibakteriálnych povrchov či kontaktných šošoviek.
Ilustračné foto.
Foto: TASR - František Iván

Množstvo elektronického odpadu každoročne narastie o dva milióny ton. Vedci odhadujú, že v roku 2021 sa vyhodilo až 57 miliónov ton elektroniky. Len 20 percent z tohto počtu sa však cielene zbiera a recykluje. Vedci navrhujú, aby výrobcovia či predajcovia elektroniky umožnili spotrebiteľom vrátiť staré elektronické zariadenia a zabezpečili ich recykláciu. Rovnako nabádajú ľudí, aby starú elektroniku neskladovali doma, ale aby nepoužívané mobily či iné zariadenia posunuli príbuzným alebo predali.

Organizácia Spojených národov (OSN) tento týždeň varovala, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov by sa mohla Zem otepliť o viac ako 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére. Ak by priemerná teplota počas viacerých rokov naozaj tak narástla, išlo by o zlyhanie cieľov parížskej klimatickej dohody. Existuje tiež 93-percentná pravdepodobnosť, že aspoň jeden z rokov 2022 – 2026 bude najteplejším rokom v histórii – ešte teplejším než rekordný rok 2016.

Šéf Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Petteri Taalas upozornil, že hodnota 1,5 stupňa Celzia nebola vybraná náhodne. Je indikátorom bodu, keď začnú byť dôsledky klimatickej zmeny výrazne škodlivé pre ľudstvo a celú planétu. Ak ľudstvo neprestane produkovať skleníkové plyny, teplota na Zemi bude stále stúpať. Vedci dodali, že v dôsledku toho sa budú topiť ľadovce, oceány sa oteplia, stúpne ich hladina a počasie bude čoraz extrémnejšie.

Čínska bezpilotná kozmická loď s nákladom sa tento týždeň úspešne spojila s budúcou čínskou vesmírnou stanicou na obežnej dráhe Zeme. Raketa Dlhý pochod 7 s nákladnou loďou Tchien-čou 4 (Nebeský koráb) odštartovala z vesmírneho strediska Wen-čchang v provincii Chaj-nan o 1.56 h pekinského času (19.56 h SELČ). Do vesmíru vyviezla výskumné zariadenia, náhradné diely a zásoby pre posádku, ktorá začne šesťmesačnú vesmírnu misiu na stanici v júni. Vesmírna stanica Tchien-kung (Nebeský palác) by mala po dokončení na nízkej obežnej dráhe zotrvať 15 rokov. Ak v najbližších rokoch podľa plánu ukončí svoju prevádzku Medzinárodná vesmírna stanica, čínska stanica by mohla zostať jedinou stálou ľudskou základňou na zemskej orbite.

Vedci sa domnievajú, že vojna na Ukrajine môže mať súvislosť s nedávnym zvýšeným úhynom delfínov v Čiernom mori. Podľa vedcov je príčinou znečistenie v jeho severných vodách, čo pripisujú zvýšenej vojenskej aktivite a prítomnosti 20 ruských vojnových plavidiel v oblasti. To núti delfíny presúvať sa k pobrežiu Bulharska a Turecka, kde sa zamotajú alebo chytia do rybárskych sietí.
Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP

Príčinou úhynu niektorých jedincov môže byť takzvaná akustická trauma. Námorné sily totiž bežne používajú sonary, aby dokázali z veľkej vzdialenosti identifikovať nepriateľské ponorky. Keďže mnohé morské cicavce na komunikáciu tiež používajú zvukové vlny, nadmerný podmorský hluk na ne môže mať fatálne následky. Takýto hluk zvieratá nemusí zabiť okamžite, no môže ich prinútiť migrovať do neznámych vôd, čo by mohlo vysvetľovať masívny delfíní exodus smerom na juh. Podobnú situáciu hlási aj Bulharsko, ktoré vo svojich pobrežných vodách zaznamenalo zvýšený výskyt sviňuchy tuponosej, morského cicavca podobného delfínom. Vyšetrovaniu príčin úhynu zvierat podľa vedcov bráni fakt, že neexistujú žiadne nariadenia, ktoré by upravovali ochranu morských zvierat počas vojny. Nedokážu ani monitorovať, ktoré druhy sú v dôsledku konfliktu ohrozené.

Špecialisti v oblasti vplyvu klimatickej zmeny na extrémne výkyvy počasia informovali, že vlny horúčav, ktoré v poslednom období zasahujú planétu, sú s určitosťou dôsledkom globálneho otepľovania. Spaľovaním fosílnych palív a odlesňovaním sa do ovzdušia vypúšťa veľké množstvo skleníkových plynov, čo následne zvyšuje frekvenciu a intenzitu záplav, období sucha, prírodných požiarov a tropických búrok.

Až donedávna nebolo možné s určitosťou prepojiť konkrétne prípady extrémneho počasia so zmenou klímy. No podľa najnovších údajov dokážu vedci, ktorí sa venujú oblasti výskumu s názvom atribúcia extrémnych výkyvov počasia, vypočítať, ako veľmi sa konkrétna búrka či záplavy zhoršili v dôsledku globálneho otepľovania.

Vedci napríklad zistili, že vlna horúčav, ktorá vlani v júni zasiahla Severnú Ameriku, keď teplota v Kanade dosiahla rekordných 49,6 stupňa Celzia, by bola "prakticky nemožná" bez klimatickej zmeny spôsobenej ľudstvom. Zároveň upozorňujú, že teploty, ktoré sa nám teraz zdajú extrémne, sa v budúcnosti môžu stať novým štandardom.