Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

NOVINKY ZO SVETA VEDY: Vedci z pišťania zisťovali spokojnosť kuriatok

Na snímke čerstvo vyliahnuté kuriatka Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Vedci dúfajú, že výsledky ich výskumu pomôžu zlepšiť životné podmienky kurčiat. Ich spokojnosť môže totiž priamo ovplyvniť priberanie či prípadnú úmrtnosť zvierat.

Svet 1. júla (TASR) - Uplynulý týždeň bol vo svete vedy a techniky opäť bohatý na nové objavy a zaujímavé informácie. Vedcom sa podarilo z pišťania kuriatok určiť, či sú spokojné, objavili doteraz najhlbší vrak lode na svete a pomocou sondy odfotografovali južný pól planéty Mars. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy.

Izrael sa začiatkom budúceho roka stane prvou krajinou na svete, ktorá bude privádzať odsolenú morskú vodu do prírodnej vodnej nádrže – Tiberiadskeho jazera. Toto jazero je jednou z najnižšie položených vodných plôch na Zemi. Zároveň je najväčším sladkovodným jazerom Izraela a jeho núdzovou zásobárňou vody.

Štátna vodárenská spoločnosť Mekorot plánuje dokončiť výstavbu 13-kilometrového podzemného potrubia do konca tohto roka, potom budú nasledovať niekoľkotýždňové testy. Do prevádzky ho uvedú koncom prvého štvrťroka 2023.

Potrubie prepojí Tiberiadske jazero s infraštruktúrou, ktorá sa následne napojí na päť odsoľovacích zariadení na pobreží Stredozemného mora.

Testy vykonané vedcami naznačujú, že projekt nebude mať výrazne škodlivý vplyv na ekosystémy, ba dokonca im pomôže tým, že udrží stabilnú hladinu vody.

Čínska kozmická sonda Tchien-wen-1 zozbierala obrazové dáta takmer celej planéty Mars, ktoré zahŕňajú aj vôbec prvé zábery južného pólu červenej planéty. Sonda tieto údaje nadobudla po tom, ako od začiatku vlaňajška obehla Mars viac než 1300-krát.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Ďalšie snímky, ktoré čínska sonda zhotovila, zachytávajú napríklad 4000 kilometrov dlhý kaňon Valles Marineris či impaktné krátery ležiace vo výšinách na severe Marsu v oblasti známej ako Arabia Terra.

Sonda tiež poslala na zem fotografie s vysokým rozlíšením, na ktorých možno vidieť okraj rozsiahleho krátera Maunder alebo pohľad zhora na 18.000 metrov vysokú štítovú sopku Ascraeus Mons, ktorú pred vyše piatimi desaťročiami objavila americká sonda Mariner 9.

Vedci zistili, že s využitím umelej inteligencie by mohli na základe analýzy pišťania kureniec vo veľkochovoch určiť, či sú tieto vtáky spokojné. Táto technológia dokáže preukázateľne rozlíšiť zvuky vyjadrujúce stresové vypätie od iných zvukov typických pre veľkochovy.

Nová technológia, ktorá za pomoci umelej inteligencie deteguje a vyhodnocuje zvuky kurčiat a sliepok v priemyselných veľkochovoch, dokáže až s 97-percentnou pravdepodobnosťou určiť, či sú vtáky v stresovom vypätí. Podobný prístup by sa dal podľa vedcov využiť aj pri iných hospodárskych zvieratách, ako sú napríklad moriaky či ošípané.

Podľa vedcov by pozorovanie úrovne stresu u kurčiat či sliepok vo veľkochovoch priamo ľuďmi bolo nepraktické, keďže ich prítomnosť by mohla vtáky ešte viac vystresovať a pozorovatelia by pri tisíckach jedincov aj tak nemali šancu zistiť, ktorý z nich "volá o pomoc". Odborníci preto vyvinuli špeciálny softvér, ktorý pri identifikácii zvukov využíva už zaznamenané a klasifikované zvukové prejavy signalizujúce stresové vypätie.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Milan Kapusta


Vedci dúfajú, že výsledky ich výskumu pomôžu zlepšiť životné podmienky kurčiat. Ich spokojnosť môže totiž priamo ovplyvniť priberanie či prípadnú úmrtnosť zvierat. Výskum ocenila i britská Kráľovská spoločnosť pre prevenciu týrania zvierat, upozornila však, že umelá inteligencia nesmie nahradiť fyzickú kontrolu chovateľom.

Výskumníci našli minulý týždeň aj najhlbšie položený vrak lode, aký bol kedy identifikovaný. Ide o eskortný torpédoborec amerických námorných síl USS Samuel B. Roberts (DE-413), ktorý v druhej svetovej vojne potopili Japonci.

Stalo sa tak v októbri 1944 počas bitky o ostrov Samar na východe Filipín. Vrak plavidla sa nachádza 6895 metrov pod hladinou mora. Objavil ho texaský milionár a bádateľ Victor Vescovo, ktorý vlastní ponorku na hĺbkové potápanie.

Vrak je poškodený, ale z veľkej časti neporušený. Pre predstavu, ako hlboko sa nachádza miesto odpočinku tejto vojnovej lode, 98 percent dna svetového oceánu je v hĺbke menšej než 6000 metrov. Hlbšie sú len veľké tektonické priekopy.

Na záberoch, ktoré zachytila prieskumná ponorka, vidno konštrukciu trupu, delá a torpédomety. Loď má diery po japonských strelách, v zadnej časti sú stopy po mohutnom zásahu. Zdá sa, že plavidlo narazilo do morského dna provou.

Prvý štart rakiet NASA z komerčného kozmodrómu mimo územia Spojených štátov bol úspešný. Raketa, ktorá v nedeľu odštartovala z Arnhemského vesmírneho centra na severe Austrálie, nesie technológiu prirovnávanú k "mini Hubblovmu" teleskopu.

Po sérii odkladov pre dážď a vietor sa suborbitálna raketa vzniesla na oblohu, aby skúmala röntgenové žiarenie vychádzajúce zo systémov Alfa Centauri A a B. Po dosiahnutí apogea mala raketa pred návratom na Zem zachytiť údaje o hviezdnych systémoch.

Astrofyzik z Austrálskej národnej univerzity Brad Tucker upriamil pozornosť na to, že suchá austrálska krajina a jej blízkosť k rovníku ponúkajú optimálne podmienky pre štarty do vesmíru. Pripomenul, že americký štát Florida, kde sa nachádza Mys Canaveral, je "tak trochu močiar".

Ďalšie dva štarty sú naplánované na 4. a 12. júla, dodal prevádzkovateľ kozmodrómu – austrálska spoločnosť Equatorial Launch Australia (ELA).

NASA uviedla, že tri štarty z Arnhemského vesmírneho strediska v júni a júli pomôžu preskúmať, ako môže svetlo hviezdy ovplyvniť obývateľnosť planéty.