Quantcast
< sekcia UNESCO a veda

Vedci zmenili dráhu asteroidu a objavili sadze v pupočníkovej krvi

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Vedci po prvý raz objavili v pupočníkovej krvi mikročiastočky sadzí, ktoré by sa mohli dostať do tela nenarodeného dieťaťa a poškodiť vývoj jednotlivých orgánov.

Svet 14. októbra (TASR) - Vo vedeckom svete sa v uplynulom týždni uskutočnilo niekoľko prelomových objavov. Astronómom sa podarilo umelo zmeniť dráhu asteroidu, objavili čiastočky sadzí v pupočníkovej krvi i rozdiel medzi deťmi narodenými pred a počas pandémie. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Sonde amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa v rámci testovania obrany Zeme pred vesmírnymi telesami podarilo zmeniť dráhu asteroidu Dimorphos.

Sonda Double Asteroid Redirection Test (DART) 26. septembra úmyselne narazila do asteroidu Dimorphos, čím ho vytlačila na rýchlejšiu obežnú dráhu okolo väčšej binárnej planétky Didymos.

DART skrátil obežnú dráhu 11 hodín 55 minút na 11 hodín 23 minút, pričom vedci pôvodne dúfali, že po náraze sa ju podarí skrátiť aspoň o desať minút.

Niektoré sledované populácie voľne žijúcich zvierat sa za uplynulých 50 rokov zmenšili v priemere o 69 percent. Vyplýva to zo správy Živá planéta (Living Planet), ktorá analyzuje stav Zeme a vplyv ľudskej činnosti.

WWF monitorovala 32.000 populácií viac ako 5000 druhov zvierat vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb. Okrem jedincov žijúcich v trópoch zaznamenali najväčší pokles aj u sladkovodných živočíchov – až o 83 percent.

Vedci po prvý raz objavili v pupočníkovej krvi mikročiastočky sadzí, ktoré by sa mohli dostať do tela nenarodeného dieťaťa a poškodiť vývoj jednotlivých orgánov.

Vedci pripomínajú, že znečistený vzduch sa často spája s "rizikom predčasného pôrodu, nízkou pôrodnou hmotnosťou či nesprávnym vývinom mozgu".

Srbskí vedci pomenovali novonájdeného chrobáka podľa tenistu Novaka Djokoviča. Duvalius djokovici je podobne ako on obdarený rýchlosťou, silou, pružnosťou, odolnosťou a schopnosťou prežiť v ťažkom prostredí, tvrdia srbskí vedci.

Chrobáka, ktorý patrí do rodu behúnikov (Duvalius), objavili pred niekoľkými rokmi v podzemnej jame v západnom Srbsku.

Írski vedci zistili, že deti narodené počas prvého lockdownu dosahujú vývinové míľniky neskôr, než deti narodené pred pandémiou – začínajú neskôr hovoriť prvé slová, ukazovať prstom či kývať –, zato sa však o čosi skôr plazia.

Výskumníci skúmali 309 "lockdownových detí" narodených medzi marcom a májom 2020, ktorých rodičia mali zaznamenávať desať vývinových míľnikov vrátane schopnosti plaziť sa, uchopenia predmetov palcom a ukazovákom či vyslovenia aspoň jedného plnovýznamového slova.