< sekcia UNESCO a veda

Vedcom sa podaril zriedkavý objav, zistili i pôvod rakoviny pažeráka

Na nedatovanej snímke pohľad do hrobky v nekropole Porta Sarno v oblasti Pompejí, ktorá zatiaľ nie je prístupná pre verejnosť. Foto: TASR/AP

Vedci odkryli v hrobke na nekropole Porta Sarno v Pompejach jednu z najlepšie zachovaných kostier, aké sa kedy našli na uvedenom pohrebisku.

Svet 20. augusta (TASR) - Objavenie pôvodu jedného z dvoch hlavných druhov rakoviny pažeráka, zistenie, že hustejšia tvorba oblakov nad zalesnenými oblasťami vedie k ochladzovaniu zemskej atmosféry, ale aj nález dobre zachovanej kostry v Pompejach či úspech českých vedcov, ktorí vyhrali svetovú súťaž o najlepší program schopný konverzácie s ľuďmi. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Výskumníci z britskej Cambridgeskej univerzity v štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Science zistili, že jeden z dvoch hlavných druhov rakoviny pažeráka, známy ako adenokarcinóm, vzniká zo žalúdočných buniek, ktoré sa neskôr premenia na Barrettove bunky a napokon na bunky rakovinové.

Vedci a lekári už nejaký čas vedia, že vývoj adenokarcinómu pažeráka je spojený s Barrettovým pažerákom - predrakovinovým štádiom adenokarcinómu tejto trubice spájajúcej ústa a žalúdok - ktorý sa v endoskopii prejavuje ako ružový "fľak" na povrchu trubice. Odkiaľ tieto abnormálne bunky pochádzajú, však doposiaľ vedci nevedeli. V spomínanej štúdii preto porovnali vzorky tkaniva od pacientov s Barrettovým pažerákom, pacientov s adenokarcinómom pažeráka a od zdravých darcov orgánov. Na základe analýzy zaznamenali pozoruhodnú podobnosť medzi Barrettovými bunkami a bunkami žalúdka. Tento objav poukazuje aj na to, že bunky na vrchu žalúdka sa vedia zmeniť na bunky podobné črevným bunkám. V tejto podobe nahradia bunky pažeráka a spôsobia Barrettov pažerák. V štúdii vedci odhalili aj dva gény – MYC a HNF4A – ktoré sú zodpovedné za spomínané tkanivové zmeny žalúdočných buniek.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Významný objav sa podaril aj výskumníkom z Princetonskej univerzity. Zistili, že hustejšia tvorba oblakov nad zalesnenými oblasťami vedie k ochladzovaniu zemskej atmosféry. Výsadba nových lesov je tým pádom podľa nich ešte účinnejšou zbraňou proti klimatickým zmenám, než predpokladali. Doteraz totiž nebolo známe, či je výsadba stromov v stredných zemepisných šírkach vhodná na boj s klimatickými zmenami. Lesy totiž pohlcujú veľké množstvo slnečného žiarenia, pretože majú nízke albedo - teda schopnosť povrchu odrážať slnečné svetlo. V miernom podnebí by tak zadržované slnečné teplo mohlo zmariť akýkoľvek ochladzujúci účinok, ktorý by lesy poskytovali vďaka odstraňovaniu oxidu uhličitého z atmosféry. Modely amerických vedcov však ukázali, že nad lesmi sa tvoria oblaky častejšie než nad pastvinami a inými oblasťami s nižšou vegetáciou. Oblaky pritom priamo blokujú dopad slnečných lúčov na zemský povrch, naviac však majú aj vysoké albedo podobne ako ľad a sneh. Tým pádom oblaky slnečné lúče nielen neprepúšťajú, naviac ich aj odrážajú, čím majú vplyv na ochladzovanie zemskej atmosféry.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Uplynulý týždeň sa darilo aj archeológom, ktorí odkryli v hrobke na nekropole Porta Sarno v Pompejach jednu z najlepšie zachovaných kostier, aké sa kedy našli na uvedenom pohrebisku ležiacom tesne za pompejskými hradbami. Telo približne 60-ročného muža, ktorý sa podľa náhrobného nápisu volal Marcus Venerius Secundion, ale nie je úplne rozložené, vykazuje známky čiastočnej mumifikácie a na lebke sú stále viditeľné sivé vlasy a ucho. V hrobke sa okrem Secundionových ostatkov našli aj dve kremačné urny. Náhrobný nápis sa zmieňuje aj o divadelných predstaveniach, ktoré sa v Pompejach hrávali v gréčtine. Je to vôbec prvýkrát, čo archeológovia našli priamy dôkaz, že v tomto meste na juhu starovekej Itálie sa hrali divadelné hry aj v gréčtine, aj v latinčine.

Na nedatovanej snímke urna nájdená v nekropole Porta Sarno v oblasti Pompejí, ktorá zatiaľ nie je prístupná pre verejnosť.
Foto: TASR/AP


Pozoruhodný úspech zaznamenal aj tím vedcov z Českého inštitútu informatiky, robotiky a kybernetiky ČVUT (CIIRC), ktorý zvíťazil vo štvrtom ročníku svetovej súťaže spoločnosti Amazon o najlepší program schopný konverzácie s človekom. Konverzačného robota (chatbota) nazvaného Alquist výskumníci z ČVUT vyvinuli v roku 2016. Ide o sociálneho bota, ktorý je so svojimi používateľmi schopný plynule hovoriť, reagovať na otázky, podávať informácie a zabávať.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Používatelia aj porotcovia sa v tohtoročnej edícii súťaže s názvom Alexa Prize Social Bot Grand Challenge zhodli, že konverzácie vedené s Alquistom, boli najdlhšie, najlepšie, najhodnotnejšie a najvtipnejšie, a to aj napriek tomu, že ho programovali študenti, pre ktorých angličtina nie je ich materinským jazykom.