Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia UNESCO a veda

Venuša s Merkúrom a Mesiacom vytvoria fotogenický trojuholník

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Trojuholník bude viditeľný nízko nad západným obzorom.

Opava/Bratislava 28. februára (TASR) - Zimná nočná obloha neustále ponúka zaujímavé a nevšedné pohľady. Po konjunkcii Venuše, Saturnu a Mesiaca zaujme miesto Saturnu zvyčajne ťažko pozorovateľná planéta Merkúr. TASR informuje na základe správy Fyzikálneho ústavu (FÚ) v Opave.

Zimnej oblohe už niekoľko týždňov vládne planéta Venuša ako Večernica. Po Slnku a Mesiaci je tretím najjasnejším objektom na nebi a spolu s ďalšími vesmírnymi telesami vytvorila niekoľko nevšedných konjunkcií. Jej vláda na nočnej oblohe potrvá ešte necelý mesiac a už malými ďalekohľadmi je možné pozorovať jej fázu pripomínajúcu prvú fázu mesiaca (tzv. dorastanie). Postupne však bude klesať stále nižšie a nižšie k západnému obzoru a 23. marca sa z nočnej oblohy vytratí, uvádza Petr Horálek z FÚ v Opave.

Neskôr bude Venuša viditeľná iba na dennej oblohe a postupne sa začne objavovať za svitania ako Zornica na rannej oblohe, kde zotrvá takmer do konca roka. Najvyššie nad stredoeurópskym obzorom sa podľa Horálka objaví 14. augusta.

Kým však Venuša opustí večernú oblohu, spolu s planétou Merkúr a mladým Mesiacom vytvorí vizuálne zaujímavý a fotogenický veľký trojuholník, ktorý bude už 1. marca počas súmraku po 18.30 SEČ ľahko pozorovateľný aj z miest. Trojuholník bude viditeľný nízko nad západným obzorom.

Mesiac neskôr bude stúpať vyššie nad obzor a trojuholníkovú formáciu "rozbije", kým Venuša sa bude približovať k Merkúru, ktorý nedosahuje takú jasnosť ako Venuša, preto ho na oblohe možno často prehliadnuť. Blízkosť jasnej Večernice však umožní jeho jednoduchú identifikáciu. Na zachytenie oboch planét postačia i mobilné telefóny, dodáva Horálek.

Merkúr je prvou planétou slnečnej sústavy a nachádza sa najbližšie k Slnku, jeho pozorovanie je preto často náročné. Jeho blízkosť k materskej hviezde sústavy často znemožňuje jeho priame pozorovanie, pretože sa stráca v jej jasnom svetle. Merkúr je tiež najmenšou planétou slnečnej sústavy, vyslanie misií so sondami, ktoré by ho skúmali, je preto podľa NASA tiež náročné, pretože jeho slabá gravitácia sa "topí" v silnej gravitácii Slnka.