
edince môžu dokonca prenášať nové štýly spevu z jednej oblasti do druhej, pripomenuli výskumníci.
Autor TASR
Sydney 20. mája (TASR) - Dvojica vráskavcov dlhoplutvých absolvovala rekordne dlhé cesty medzi východným pobrežím Austrálie a miestami rozmnožovania v Brazílii. Vyplýva to z výsledkov výskumu zverejnených v stredu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Medzinárodný tím vedcov skúmajúc desiatky tisíc snímok plutiev dvoch veľrýb zistil, že sa objavili na oboch stranách zemegule. Jedného z jedincov zaznamenali v roku 2007 v austrálskom Queenslande a následne sa v roku 2019 objavil v blízkosti brazílskeho Sao Paula, čo predstavuje vzdialenosť 14.200 kilometrov naprieč oceánmi.
Druhú veľrybu spozorovali pri pobreží brazílskeho štátu Bahia a následne, o 22 rokov neskôr, ju zaznamenali pri pobreží austrálskeho mesta Hervey Bay, vzdialenom 15.100 kilometrov.
Ide o doteraz najväčšie zaznamenané vzdialenosti medzi dvoma miestami výskytu toho istého jedinca vráskavca dlhoplutvého, uviedli vedci. Prekonávanie takýchto značných vzdialeností veľrybami, ktoré môžu dorásť až do dĺžky až 17 metrov sú mimoriadne vzácne, dodali.
„Napriek svojej vzácnosti sú tieto presuny dôležité pre dlhodobé zdravie populácie veľrýb,“ uviedla spoluautorka výskumu Stephanie Stacková. „Ojedinelé presuny jedincov medzi vzdialenými miestami rozmnožovania môžu pomáhať udržiavať genetickú rozmanitosť medzi populáciami,“ spresnila.
Jedince môžu dokonca prenášať nové štýly spevu z jednej oblasti do druhej, pripomenuli výskumníci. Spevy vráskavcov dlhoplutvých sa totiž kultúrne šíria naprieč oceánskymi panvami, podobne ako hudobné trendy v ľudskej populácii.
Vedci ďalej uviedli, že výskum zároveň podporuje teóriu o vzorcoch správania sa vráskavcov dlhoplutvých známu ako tzv. Južný oceánsky výmenný model. Táto hypotéza naznačuje, že tieto veľryby niekedy putujú do lovísk v Antarktíde, ale naspäť sa vydajú inou trasou a napokon sa ocitnú v úplne novej oblasti rozmnožovania.
Medzinárodný tím vedcov skúmajúc desiatky tisíc snímok plutiev dvoch veľrýb zistil, že sa objavili na oboch stranách zemegule. Jedného z jedincov zaznamenali v roku 2007 v austrálskom Queenslande a následne sa v roku 2019 objavil v blízkosti brazílskeho Sao Paula, čo predstavuje vzdialenosť 14.200 kilometrov naprieč oceánmi.
Druhú veľrybu spozorovali pri pobreží brazílskeho štátu Bahia a následne, o 22 rokov neskôr, ju zaznamenali pri pobreží austrálskeho mesta Hervey Bay, vzdialenom 15.100 kilometrov.
Ide o doteraz najväčšie zaznamenané vzdialenosti medzi dvoma miestami výskytu toho istého jedinca vráskavca dlhoplutvého, uviedli vedci. Prekonávanie takýchto značných vzdialeností veľrybami, ktoré môžu dorásť až do dĺžky až 17 metrov sú mimoriadne vzácne, dodali.
„Napriek svojej vzácnosti sú tieto presuny dôležité pre dlhodobé zdravie populácie veľrýb,“ uviedla spoluautorka výskumu Stephanie Stacková. „Ojedinelé presuny jedincov medzi vzdialenými miestami rozmnožovania môžu pomáhať udržiavať genetickú rozmanitosť medzi populáciami,“ spresnila.
Jedince môžu dokonca prenášať nové štýly spevu z jednej oblasti do druhej, pripomenuli výskumníci. Spevy vráskavcov dlhoplutvých sa totiž kultúrne šíria naprieč oceánskymi panvami, podobne ako hudobné trendy v ľudskej populácii.
Vedci ďalej uviedli, že výskum zároveň podporuje teóriu o vzorcoch správania sa vráskavcov dlhoplutvých známu ako tzv. Južný oceánsky výmenný model. Táto hypotéza naznačuje, že tieto veľryby niekedy putujú do lovísk v Antarktíde, ale naspäť sa vydajú inou trasou a napokon sa ocitnú v úplne novej oblasti rozmnožovania.




