Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 13. apríl 2024Meniny má Aleš
< sekcia UNESCO a veda

Zraniteľné technológie budú na Zemi chránené pred kozmickým žiarením

Na snímke zverejnenej americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) sa nachádzajú galaxie zaznamenané vesmírnym teleskopom Jamesa Webba v utorok 2. augusta 2022. Vpravo sa nachádza veľká ružová škvrnitá galaxia, ktorá pripomína koleso a v jej vnútri sa nachádza menší ovál obklopený prachom modrej farby, vľavo sú viditeľné dve špirálové galaxie približne rovnakých rozmerov. Foto: TASR/AP

Hlavnou úlohou služby ASPIS (Autonomous Service for Prediction of Ionospheric Scintillation) je monitorovať a predpovedať prítomnosť takvzaných ionosferických scintilácií nad daným územím.

Košice 26. novembra (TASR) - Košickí vedci predstavujú unikátny projekt, ktorý bude detegovať a predpovedať narušenia na hranici medzi vesmírom a Zemou zodpovedné za výpadky komunikačného spojenia so satelitmi. Prototyp služby je výsledkom spolupráce medzi Ústavom experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV), Fakultou elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) a IT spoločnosťou GlobalLogic Slovakia. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Riešenie financovala a v budúcnosti bude využívať Európska vesmírna agentúra (ESA). "Teší ma, že služba, ktorú sme vyvinuli, môže byť užitočná pre celoeurópsku sieť kozmickej bezpečnosti a že sme ju pripravili vďaka veľmi efektívnej spolupráci študentov a odborníkov z oblasti vedy, vzdelávania a IT priemyslu," zhodnotil Šimon Mackovjak z oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.

Hlavnou úlohou služby ASPIS (Autonomous Service for Prediction of Ionospheric Scintillation) je monitorovať a predpovedať prítomnosť takvzaných ionosferických scintilácií nad daným územím. Ide o riziko, ktorému musia čeliť pozemné prijímače navigačných družíc, napríklad GPS alebo Galileo, keď dochádza k poškodeniu alebo až k strate signálu. Môže to mať negatívny vplyv na presné určenie polohy alebo času pozemného prijímača, čo je nežiaduce napríklad pre dopravné systémy.

"Efekt scintilácie už určite každý videl. Keď sa napríklad pozeráte na nočnú oblohu, tak sa nám môže zdať, že sa niektoré hviezdy mihotajú. Je to spôsobené poruchami v dolnej zemskej atmosfére, ktoré takto ovplyvňujú viditeľné svetlo prichádzajúce k nám z hviezd. So satelitmi na orbite Zeme komunikujeme pomocou rádiových vĺn, a tie keď prechádzajú cez elektricky nabitú ionosféru - vrchnú vrstvu atmosféry Zeme, tiež môže dochádzať k efektu scintilácie," doplnil Mackovjak.

Ako povedal, vyvinuli autonómny systém na spracovanie dát a výpočet predpovedí udalostí pomocou strojového učenia. Vývoj modelu zabezpečoval tím docenta Petra Butku z Katedry kybernetiky a umelej inteligencie Fakulty elektrotechniky a informatiky (FEI) TUKE.

Jednotliví aktéri projektu už niekoľko rokov v Košiciach budujú komunitu, ktorá prepája výskum vesmíru a najmodernejšie IT technológie. Majú za sebou spoločnú organizáciu letných škôl, prezentáciu na Expo Dubaj či publikovanie vedeckých článkov. Aktuálne sa tiež podieľajú na spustení Východoslovenského vesmírneho klastra.