Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 16. jún 2024Meniny má Blanka a Bianka
< sekcia Video

VIDEO: Džezmen Ladislav Gerhardt by oslavoval svoju osemdesiatku

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Hoci patril medzi priekopníkov džezu na Slovensku, skladal aj hudbu k filmom a televíznym seriálom pre deti.

Košice/Bratislava 23. augusta (TASR/Teraz.sk) - V stredu 23. augusta uplynie od narodenia džezového klaviristu, hudobného skladateľa a redaktora Ladislava Gerhardta 80 rokov.

Hoci patril medzi priekopníkov džezu na Slovensku, skladal aj hudbu k filmom a televíznym seriálom pre deti.

Narodil sa 23. augusta 1937 v Košiciach, kde v roku 1958 na konzervatóriu vyštudoval hru na klarinet. V rokoch 1958–1963 si na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave k štúdiu hry na klarinet pribral aj kompozíciu. Vzdelanie získaval u takých umelcov, ako boli Ján Cikker, Oto Ferenczy, Ľudovít Rajter.

Po štúdiách pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v Bratislave, kde v roku 1961 založil Bratislavské džezové kvarteto. Realizoval prvé slovenské rozhlasové nahrávky z oblasti moderného džezu (Nat Adderley: See of Woe; Ladislav Gerhardt: Večerná nálada, Ivan Horváth: Siluety a iné).



Po rozpade Bratislavského džezového kvarteta v roku 1963 založil Trio, pre ktoré komponoval džezové témy (napríklad Ingrid, Pyramída, Zamyslenie, Zátišie s tulipánmi). Táto zostava vystupovala viackrát na Medzinárodnom jazzovom festivale v českej Prahe.

V rokoch 1965–1968 hrával v bratislavských kluboch s formáciou The New Bratislava - Combo Zdeňka Kratochvíla, s Combom Gustáva Offermanna a inými skupinami, zameranými na populárnu hudbu.

V rozhlase pracoval ako redaktor opäť v rokoch 1969-1973. S Karolom Ondreičkom vytvorili duo a od roku 1970 s nimi hosťovali mnohí džezmeni (Dušan Húščava, Lubomír Tamaškovič, Jozef Brisuda, Anton Jaro, Jozef "Dodo" Šošoka, Cyril Zeleňák). V rokoch 1976–1982 účinkoval na festivale Bratislavské jazzové dni s hudobným telesom Ladislav Gerhardt Quintet.

V 70. - 80. rokoch 20. storočia aranžoval pre muzikály v zahraničí (Cole Porter: Kiss me, Kate; Vincent Yomans: No, No Nanette a iné). V tomto čase sa venoval aj kompozícii: Blues pre Angelu Davisovú (1971), Džezová melodráma na texty detí umučených fašizmom (1972, úprava textu Tomáš Janovic), Obrazy a reminiscencie pre džezové sexteto a symfonický orchester (1972, na objednávku filharmónie v Košiciach). Zložil hudbu k televíznemu pásmu poézie Miroslava Válka Obrazáreň (1975), hudbu k filmu Pre mňa nehrá blues (1964), k prvému celovečernému filmu slovenského režiséra Dušana Hanáka 322 (1969) a hudbu k divadelnej hre Williama Saroyana Čas tvojho žitia (1973).



Pre deti skomponoval hudbu pre televízny seriál Ako išiel vĺčko do sveta (1973), bábkovú televíznu hru Belasý Peter, pre televízny filmový muzikál Guľôčky (1982) a televízny seriál Pastier Matej.

Medzi dlhohrajúcimi platňami (LP), ktoré mu vyšli, sa nachádzajú napríklad tituly Dobre sme sa oženili (1969), Prečo sme sa oženili (1978) a Už sa ženiť nebudeme (1981).

Na Medzinárodnom jazzovom festivale v Karlových Varoch v roku 1962 získal Ladislav Gerhardt prvé miesto za najlepší interpretačný výkon. Viackrát mu udelili Cenu Slovenského hudobného fondu. V roku 1972 to bolo prvé miesto za kompozíciu Džezová melodráma na texty detí umučených fašizmom (1972), v roku 1977 za úspešnú tvorbu v oblasti populárnej piesne. V roku 1992 udelili Ladislavovi Gerhardtovi Cenu Slovenského hudobného fondu za celoživotné dielo a propagáciu džezu, v roku 2003 Cenu Orchestra Gustava Broma, in memoriam a o rok neskôr (2004) Cenu Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) - Zápis do zlatej knihy SOZA, tiež in memoriam.

Džezmen Ladislav Gerhardt zomrel 21. augusta 1993 v Bratislave.