Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 9. október 2024Meniny má Dionýz
< sekcia VŠETKY SPRÁVY: Voľby do VÚC 2017

OFICIÁLNE POTVRDENÉ: Toto sú noví predsedovia samosprávnych krajov

Novozvolení predsedovia samosprávnych krajov, kombosnímka. Foto: TASR

Pozrite sa, kto bude v nadchádzajúcich piatich rokoch stáť na čele samosprávnych krajov.

Bratislava 5. novembra 2017 (TASR/Teraz.sk) - Pripravili sme pre vás prehľad novozvolených predsedov samosprávnych krajov. Ich funkčné obdobie bude výnimočne až päť rokov.

Bratislavský samosprávny kraj: Novým predsedom BSK sa stal Juraj Droba


Na snímke kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR 5. novembra 2017 v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann


Vo voľbách predsedu v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) rozhodli voliči o víťazstve kandidáta pravicovej koalície (SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmena zdola a Demokratická únia Slovenska) Juraja Drobu, ktorý získal 20,42 percenta hlasov, čo znamená, že ho podporilo 36.864 voličov.

Juraj Droba sa narodil 25. mája 1971 v Bratislave. Vyštudoval učiteľstvo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, MBA na University of Pittsburgh a politické vedy na George Washington University v Spojených štátoch amerických (USA). Vzdelával sa aj na Georgetown University a Rijksuniversiteit Gent v Belgicku.

Pred vstupom do politiky šesť rokov pracoval ako riaditeľ divízie vonkajších vzťahov spoločnosti T-Mobile a riadil niekoľko vlastných firiem.

Politik je jedným zo šiestich zakladateľov strany Sloboda a Solidarita (SaS). Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal poslancom Národnej rady SR (NR SR) za stranu SaS. Poslancom NR SR sa stal aj po predčasných voľbách do NR SR v roku 2012. Juraj Droba zo SaS odišiel v apríli 2013, v júni toho istého roku vstúpil do strany NOVA, kde pôsobil v Liberálnej frakcii. V auguste 2014 sa rozhodol, že sa do SaS nevráti. V januári 2015 sa opätovne vrátil k SaS, umožnil tak vznik ich poslaneckého klubu. Členom strany sa však nestal.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na poslanca na piatom mieste za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS. Vyše 15 rokov politik podporuje nepočujúcich a štvrtý rok je ambasádorom nepočujúcich športovcov.

Prioritou Juraja Drobu ako predsedu BSK je dosiahnuť to, aby župa vynikala v transparentnosti, hospodárnosti a komunikácii s občanmi. Zároveň presadzuje nulovú toleranciu ku korupcii.


Trnavský samosprávny kraj: Novým predsedom TTSK sa stal Jozef Viskupič


Na snímke kandidát na predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR 5. novembra 2017 v Trnave.
Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Novým predsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) sa v tohtoročných voľbách stal Jozef Viskupič (OĽaNO, SaS, KDH, OKS, Zmena zdola, DÚ) so ziskom 48.584 hlasov voličov, 42,90 percent hlasov.

Jozef Viskupič sa narodil 8. februára 1976 v Trnave. Je absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a tiež Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

V parlamentných voľbách v roku 2010 bol zvolený vďaka preferenčným hlasom na kandidátke strany SaS spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia (Igor Matovič, Erika Jurinová a Martin Fecko) za poslanca NR SR. Vo voľbách v roku 2012 obhájil svoju popularitu opätovným prekrúžkovaním sa z konca kandidátky OĽaNO.

Viskupič vstúpil do povedomia verejnosti najmä tvrdými a nekompromisnými postojmi voči korupcii a oligarchii. V parlamentných voľbách v roku 2016 bol opäť zvolený za poslanca NR SR za stranu OĽaNO. Kandidoval na 148. mieste. Je predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), overovateľom Výboru NR SR pre európske záležitosti a podpredsedom Výboru NR SR pre kultúru a médiá.

Za svoje najdôležitejšie priority vo funkcii župana TTSK považuje zvýšenie kvality zdravotníctva, dopravy a vyrovnané hospodárenie župy.



Nitriansky samosprávny kraj: Predsedom NSK zostal ďalej Milan Belica, ktorý tento post zastáva od roku 2001


Na snímke kandidát na predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milan Belica (vpredu) reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR 5. novembra 2017 v Nitre.
Foto: TASR/Henrich Mišovič

Milan Belica (Smer-SD, SNS, Most-Híd) v tohtoročných voľbách obhájil post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) so ziskom 34,10 percenta hlasov, čo znamená, že získal podporu 52.184 voličov. Je najdlhšie úradujúcim predsedom samosprávneho kraja.

Milan Belica sa narodil 19. decembra 1950 v Zlatých Moravciach. Absolvoval štúdium na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej (VŠP), (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita – SPU) v Nitre. Doktorandské štúdium absolvoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

V rokoch 1974-1993 pôsobil na VŠP (resp. SPU). Pracoval ako riaditeľ filiálky Poľnobanky a.s. Bratislava v Nitre (1993-1997), generálnym riaditeľom Poľnobanky v Bratislave bol v rokoch 1997-1998.

Vo funkcii predsedu NSK je od roku 2001. V rokoch 2002-2010 bol poslancom Mestského zastupiteľstva v Nitre.

Za najdôležitejšie priority vo funkcii nitrianskeho župana považuje kvalitu ciest a hromadnú dopravu, duálne vzdelávanie, udržanie výborných hospodárskych výsledkov kraja a pokračovanie v rozpracovaných projektoch.


Trenčiansky samosprávny kraj: Post predsedu TSK obhájil Jaroslav Baška


Na snímke kandidát na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov
Foto: TASR

Post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) obhájil Jaroslav Baška (Smer-SD, SNS, Most-Híd, SZ) so ziskom 49,98 percenta hlasov, čo znamená, že od voličov dostal 62.807 hlasov.

Jaroslav Baška, rodák z obce Dohňany v okrese Púchov sa narodil 5. apríla 1975 v Považskej Bystrici. Po ukončení strednej školy študoval na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline.

Vo veľkej politike sa objavil v roku 2002, kedy bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Smer-SD, o rok neskôr ho občania Dohnian zvolili za starostu obce.

V roku 2006 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany a neskôr aj šéfom tohto rezortu. Od roku 2010 je poslancom NR SR a pôsobí vo Výbore pre obranu a bezpečnosť.

Jaroslav Baška je ženatý a má tri deti.

Za svoje najdôležitejšie priority vo funkcii trenčianskeho župana považuje investície do zdravotníctva v pôsobnosti regionálnej samosprávy, dopravnej infraštruktúry a programu podpory duálneho vzdelávania.


Banskobystrický samosprávny kraj: Novým predsedom BBSK sa stal Ján Lunter


Na snímke kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Lunter reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR dňa 4. novembra 2017 v Banskej Bystrici.
Foto: TASR/Branislav Račko

Novým predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) sa stal nezávislý kandidát Ján Lunter, ktorý od občanov získal 99.169 hlasov, teda 48,53 percenta. Porazil tak doterajšieho predsedu Mariana Kotlebu.

Ján Lunter sa narodil 15. júla 1951 v Telgárte okres Brezno. Študoval technickú kybernetiku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenskej technickej univerzite - STU) v Bratislave. Pracoval v podnikoch Chemosvit, Stavoprojekt a Hydrokonzult. Založil rodinnú potravinársku firmu Alfa-Bio, ktorej je konateľom.

Spolu s kandidátmi na post predsedu BBSK Martinom Klusom a Stanislavom Mičevom sa dohodli, že do konečných bojov proti súčasnému županovi Marianovi Kotlebovi zasiahne ten z nich, ktorý bude mať najväčšiu šancu.
Na základe prieskumov sa 3. októbra 2017 rozhodol vzdať svojej kandidatúry a podporiť kandidáta Jána Luntera kandidát Martin Klus. Kandidát na post predsedu BBSK Viliam Baňák sa v prospech Luntera vzdal 4. októbra a 6. októbra 2017 tiež Stanislav Mičev.

Koncom augusta 2017 Jána Luntera nečakane podporila strana Smer-SD. Neskôr získal aj podporu strán Most-Híd, Progresívne Slovensko a Šanca.

Ján Lunter sa vo funkcii predsedu BBSK chce zasadzovať za viac práce do kraja, využitie turizmu a zavedenie integrovaného dopravného systému.


Žilinský samosprávny kraj: Novou predsedníčkou ŽSK sa stala Erika Jurinová


Na snímke kandidátka na predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová reaguje na zverejnené neoficiálne výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR dňa 5. novembra 2017 v Žiline.
Foto: TASR - Erika Ďurčová

Slovensko má historicky prvú ženu v kresle predsedu samosprávneho kraja. V Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) do neho zasadne Erika Jurinová (OĽaNO, SaS, KDH, OKS, NOVA), ktorá získala 82.034 hlasov, teda 43,67 percent hlasov voličov. Podarilo sa jej poraziť doterajšieho predsedu Juraja Blanára.

Rodáčka z Trstenej Erika Jurinová sa narodila 31. augusta 1971. Je absolventkou Vysokej školy strojní a textilní (dnes Technická univerzita) v českom Libereci. S prestávkami, počas ktorých bola na materskej dovolenke, pracovala ako učiteľka na Spojenej škole v Námestove. Sedem rokov pracovala aj ako vedúca redakcie vo firme RegiónPRESS.

Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stala poslankyňou Národnej rady (NR) SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). V predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 sa stala poslankyňou NR SR za stranu OĽaNO. Vykonávala aj funkciu podpredsedníčky NR SR. Po parlamentných voľbách 2016 opäť zasadla do NR SR a je predsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Prioritou Eriky Jurinovej vo funkcii županky ŽSK je rozvíjať najmä služby pre občanov aj oblasti zdravotníctva a školstva. Chce rozšíriť kapacitu sociálnych zariadení a zabezpečiť kvalitné služby pre seniorov. Preferuje rekonštrukciu ciest a mostov podľa naliehavosti situácie a nie podľa politickej príslušnosti a dobudovanie diaľničného prepojenia a diaľničných úsekov D1, D3 i rýchlostných ciest R1, R3.


Košický samosprávny kraj: Novým predsedom KSK sa stal Rastislav Trnka


Na snímke kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka po zverejnení neoficiálnych výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov Štatistickým úradom SR 5. novembra 2017 v Košiciach.
Foto: TASR/František Iván

Novým predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK) sa stal Rastislav Trnka (KDH, SaS, OĽaNO, NOVA, ŠANCA), ktorý tesne porazil Richarda Rašiho. Získal od voličov vo voľbách 59.599 hlasov, teda 37,8 percenta.

Rastislav Trnka sa narodil v roku 1984. Vyštudoval odbor ekonómie a manažmentu na Ekonomickej univerzite. Už sedem rokov je poslancom mestskej časti Košice – Staré Mesto. Je pravicovo orientovaným politikom.

Vo funkcii predsedu KSK je jeho prioritou začať rokovania s novými investormi a spustiť protikorupčný audit na Úrade Košického samosprávneho kraja.

V oblasti dopravnej infraštruktúry chce zefektívniť spôsob opráv krajských ciest a riešiť alternatívne návrhy na dostavbu diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2. V poľnohospodárstve chce naštartovať projekt na podporu tzv. agrokruhov po vzore pestovateľa Jána Šlinského.

Prešovský samosprávny kraj: Novým predsedom PSK sa stal Milan Majerský


Prešov, Ilustračné foto
Foto: TASR

Novým predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sa stal PaedDr. Milan Majerský PhD. (KDH, SaS, OĽaNO, NOVA). Od voličov získal 72.366 hlasov, teda 40,36 percenta. Za Majerským skončil na druhom mieste doterajší predseda Peter Chudík.

Milan Majerský sa narodil 12. mája 1971 v Levoči, je ženatý a má dve deti. Po strednej škole študoval na Prešovskej univerzite v Prešove. Potom pôsobil ako učiteľ na gymnáziu, primátor mesta Prešov a zastával aj funkciu riaditeľa pedagogického centra.

O kreslo prešovského župana bojoval ako kandidát Kresťansko-demokratického hnutia (KDH). Majerský má skúsenosti z oblasti samosprávy nakoľko dlhodobo pôsobil v mestskom zastupiteľstve, zastával funkciu prednostu mestského úradu a v súčasnosti je poslancom Zastupiteľstva PSK.

Za svoje absolútne priority vo funkcii predsedu PSK považuje cestnú infraštruktúru, rozvoj zamestnanosti, podporu národnostných menších a v neposlednom rade sa chce venovať problematike rómskych komunít.