FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa vlády je to potvrdením solidarity v rámci Vyšehradskej štvorky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra (TASR) - Slovensko vyšle do Maďarska 50 policajtov. Informáciu o ich vyslaní dnes vzala vláda na vedomie. Hliadkovú činnosť na maďarsko-srbskej hranici by mali začať budúci týždeň. Vyslaní tam budú predbežne jeden mesiac.
Týmto Slovensko reaguje na oficiálnu žiadosť maďarského ministra vnútra o výpomoc pri hliadkovej činnosti na území Maďarska. "Je to potvrdením solidarity v rámci Vyšehradskej štvorky. Je zrejmé, že v súčasnosti patrí maďarská hranica medzi jeden z najexponovanejších úsekov vonkajších hraníc EÚ," uvádza sa vo vládnom materiáli.
Slovenská strana zabezpečí pre policajtov výstroj a výzbroj, ktorý tvorí ručná guľová zbraň, putá, obušok, kaser a podľa možností aj zariadenia na nočné videnie a motorové vozidlá. Maďarská strana im garantuje ubytovanie, stravovanie a pohonné látky.
Ako po rokovaní doplnil minister vnútra Robert Kaliňák, popri 50 policajtov pôjde do Maďarska aj 17 ľahkých terénnych vozidiel a dve, ktoré sú určené na transport.
Vybrali sa príslušníci Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec, krajských riaditeľstiev v Košiciach a Banskej Bystrici a časti Nitrianskeho kraja. Takže sú jazykovo vybavení a môžu pomáhať pri prekladaní do a z maďarčiny aj svojim kolegom z ČR, prípadne Poľska.
Podľa premiéra Roberta Fica v prípade ak sa k tejto pomoci pridá Poľsko, tak pôjde o mimoriadne významnú iniciatívu Vyšehradskej štvorky. "V praxi sa málokedy vyskytuje takáto spolupráca v takej citlivej oblasti," poznamenal. Varšava by v priebehu dnešného dňa mala oznámiť, ako a či bude pri ochrane srbsko-maďarských hraníc participovať.
Ako dodal Fico, po mesiaci sa vyhodnotí fungovanie tejto iniciatívy.
Ďalej za vládu deklaroval pripravenosť, v prípade záujmu, pomáhať na bilaterálnej báze aj iným štátom. Napríklad by sa to mohlo týkať Grécka pri budovaní hot spotov.
Premiér upozornil, že migračná kríza v Európe je naďalej veľmi hlboká, pričom za dôležité považuje, že európski lídri už začínajú vnímať realitu a prijímať fakt, že väčšina z migrantov má hlavne ekonomické záujmy. Rovnako je rád postupnému konštatovaniu, že EÚ na začiatku nezvládla migračný nápor a irelevantnosti povinných kvót.
Budapešti so zvládnutím prílevu utečencov na hraniciach už pomáha Česká republika. Česká vláda ponúkla Maďarsku na stráženie vonkajších hraníc EÚ 50 policajtov a 100 vojakov. Minulý týždeň schválila vyslanie 25 vojakov. Špeciálne vypraveným vlakom vyrazilo v utorok (13.10.) do Maďarska 21 českých vojakov s technikou.
Okrem policajtov Slovensko vyšle do Maďarska aj vojakov. Pri riešení migračnej krízy pomôžu južnému susedovi v rámci vojenského cvičenia Balaton 2015. Oznámil to dnes minister obrany Martin Glváč.
Počet vojakov minister nespresnil. Rokovania s maďarskou stranou ohľadom zapojenia Slovenska do cvičenia podľa neho totiž ešte neboli ukončené. Spolu s nimi pôjde na juh aj vojenská technika. Slovensko reaguje na konkrétne požiadavky Maďarska, zdôraznil Glváč.
„To, čo vieme poskytnúť a o čom sa momentálne hovorí, je niektorá naša technika: dopravné autá, vysokozdvižné vozíky, bagre, ženijná technika, nejaká spojovacia technika a, samozrejme, účasť vojakov,“ informoval minister.
Vojenské cvičenie Balaton 2015 Maďarsko podľa Glváča iniciovalo v súvislosti s migračnou krízou. Definitívnu podobu slovenského vojenského príspevku má schváliť bezpečnostná rada a vláda na budúci týždeň, pretože ide o cvičenie na území iného štátu. Ozbrojené sily SR majú v Maďarsku pôsobiť dva mesiace - cvičenie sa podľa slov ministra uskutoční od 15. októbra do 15. decembra.
Podľa Glváča vojenské cvičenie Balaton 2015 vyplýva zo spoločného postupu krajín V4. Minister očakáva, že sa do neho zapojí aj Poľsko. O tejto veci dnes bude komunikovať so svojím poľským rezortným náprotivkom.
Týmto Slovensko reaguje na oficiálnu žiadosť maďarského ministra vnútra o výpomoc pri hliadkovej činnosti na území Maďarska. "Je to potvrdením solidarity v rámci Vyšehradskej štvorky. Je zrejmé, že v súčasnosti patrí maďarská hranica medzi jeden z najexponovanejších úsekov vonkajších hraníc EÚ," uvádza sa vo vládnom materiáli.
Slovenská strana zabezpečí pre policajtov výstroj a výzbroj, ktorý tvorí ručná guľová zbraň, putá, obušok, kaser a podľa možností aj zariadenia na nočné videnie a motorové vozidlá. Maďarská strana im garantuje ubytovanie, stravovanie a pohonné látky.
Ako po rokovaní doplnil minister vnútra Robert Kaliňák, popri 50 policajtov pôjde do Maďarska aj 17 ľahkých terénnych vozidiel a dve, ktoré sú určené na transport.
Vybrali sa príslušníci Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec, krajských riaditeľstiev v Košiciach a Banskej Bystrici a časti Nitrianskeho kraja. Takže sú jazykovo vybavení a môžu pomáhať pri prekladaní do a z maďarčiny aj svojim kolegom z ČR, prípadne Poľska.
Podľa premiéra Roberta Fica v prípade ak sa k tejto pomoci pridá Poľsko, tak pôjde o mimoriadne významnú iniciatívu Vyšehradskej štvorky. "V praxi sa málokedy vyskytuje takáto spolupráca v takej citlivej oblasti," poznamenal. Varšava by v priebehu dnešného dňa mala oznámiť, ako a či bude pri ochrane srbsko-maďarských hraníc participovať.
Ako dodal Fico, po mesiaci sa vyhodnotí fungovanie tejto iniciatívy.
Ďalej za vládu deklaroval pripravenosť, v prípade záujmu, pomáhať na bilaterálnej báze aj iným štátom. Napríklad by sa to mohlo týkať Grécka pri budovaní hot spotov.
Premiér upozornil, že migračná kríza v Európe je naďalej veľmi hlboká, pričom za dôležité považuje, že európski lídri už začínajú vnímať realitu a prijímať fakt, že väčšina z migrantov má hlavne ekonomické záujmy. Rovnako je rád postupnému konštatovaniu, že EÚ na začiatku nezvládla migračný nápor a irelevantnosti povinných kvót.
Budapešti so zvládnutím prílevu utečencov na hraniciach už pomáha Česká republika. Česká vláda ponúkla Maďarsku na stráženie vonkajších hraníc EÚ 50 policajtov a 100 vojakov. Minulý týždeň schválila vyslanie 25 vojakov. Špeciálne vypraveným vlakom vyrazilo v utorok (13.10.) do Maďarska 21 českých vojakov s technikou.
Slovensko vyšle do Maďarska aj vojakov a techniku
Okrem policajtov Slovensko vyšle do Maďarska aj vojakov. Pri riešení migračnej krízy pomôžu južnému susedovi v rámci vojenského cvičenia Balaton 2015. Oznámil to dnes minister obrany Martin Glváč.
Počet vojakov minister nespresnil. Rokovania s maďarskou stranou ohľadom zapojenia Slovenska do cvičenia podľa neho totiž ešte neboli ukončené. Spolu s nimi pôjde na juh aj vojenská technika. Slovensko reaguje na konkrétne požiadavky Maďarska, zdôraznil Glváč.
„To, čo vieme poskytnúť a o čom sa momentálne hovorí, je niektorá naša technika: dopravné autá, vysokozdvižné vozíky, bagre, ženijná technika, nejaká spojovacia technika a, samozrejme, účasť vojakov,“ informoval minister.
Vojenské cvičenie Balaton 2015 Maďarsko podľa Glváča iniciovalo v súvislosti s migračnou krízou. Definitívnu podobu slovenského vojenského príspevku má schváliť bezpečnostná rada a vláda na budúci týždeň, pretože ide o cvičenie na území iného štátu. Ozbrojené sily SR majú v Maďarsku pôsobiť dva mesiace - cvičenie sa podľa slov ministra uskutoční od 15. októbra do 15. decembra.
Podľa Glváča vojenské cvičenie Balaton 2015 vyplýva zo spoločného postupu krajín V4. Minister očakáva, že sa do neho zapojí aj Poľsko. O tejto veci dnes bude komunikovať so svojím poľským rezortným náprotivkom.
Chorvátsky premiér Milanovič sa nevie zmieriť s vojakmi krajín V4 v Maďarsku
Chorvátsko požiada Európsku úniu o stanovisko k zábranám na hraniciach s Maďarskom, ako aj na prítomnosť vojakov krajín Vyšehradskej štvorky. Vo vysielaní komerčnej televízie N1 to v utorok večer oznámil predseda chorvátskej vlády Zoran Milanovič.
Premiér upozornil, že migranti sa chcú dostať do Nemecka alebo Rakúska, nie však do Maďarska, na Slovensko alebo do Česka, čo platí aj o Chorvátsku alebo Slovinsku.
Milanovič pripomenul názor nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o tom, že ostnatý drôt by destabilizoval Balkán a dodal, že takto rozmýšľajú skutočne veľkí štátnici, ktorí zodpovedne vedú Európu a ak je potrebné, preberú zodpovednosť na seba.
Chorvátsky premiér následne vyjadril prekvapenie nad vyslaním vojakov z krajín Vyšehradskej štvorky na chorvátsko-maďarské hranice, kde by mali posilniť ochranu na jej maďarskej strane. Pripomenul, že ČR, Maďarsko Poľsko a Slovensko sú takisto ako Chorvátsko členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. "Hlúpejšiu vec som ešte nepočul," konštatoval Milanovič s tým, že na blížiacom sa summite EÚ si vyžiada jej stanovisko k tejto veci a osobne sa porozpráva aj s generálnym tajomníkom NATO. Nejde o to, že by sa Chorvátsko cítilo ohrozené, avšak podľa Milanoviča to je už "za hranicou zdravého rozumu".
Chorvátsky premiér ocenil postoj Nemecka a Rakúska, ktoré sú hlavnými cieľovými destináciami migrantov v našom regióne a dodal, že sa zachovali podobne nezištne, ako keď v čase vojny na Balkáne otvorili hranice utečencom z Chorvátska.
"Najviac kričia teraz tí, ktorí v tomto príbehu vôbec nie sú dôležití," vyhlásil Milanovič. Ak krajiny Vyšehradskej štvorky "chcú ochrániť Európu pred islamom, nech vyšlú lode do Grécka".
Chorvátska prezidenta Kolinda Grabarová-Kitarovičová, ktorej rozpory s premiérom sú v čase migračnej krízy viac ako zrejmé, pre dnešné vydanie denníka Jutarnji list uviedla, že Chorvátsko by na svojich hraniciach malo vybudovať plot alebo iné prekážky, aby zvládlo súčasnú krízu. "My sa o toľkých ľudí nevieme postarať," povedala a poznamenala, že by si v čase, keď prílev utečencov do jej krajiny pokračuje, neželala uzavretie hraníc so susednými krajinami.
Chorvátsko požiada Európsku úniu o stanovisko k zábranám na hraniciach s Maďarskom, ako aj na prítomnosť vojakov krajín Vyšehradskej štvorky. Vo vysielaní komerčnej televízie N1 to v utorok večer oznámil predseda chorvátskej vlády Zoran Milanovič.
Premiér upozornil, že migranti sa chcú dostať do Nemecka alebo Rakúska, nie však do Maďarska, na Slovensko alebo do Česka, čo platí aj o Chorvátsku alebo Slovinsku.
Milanovič pripomenul názor nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o tom, že ostnatý drôt by destabilizoval Balkán a dodal, že takto rozmýšľajú skutočne veľkí štátnici, ktorí zodpovedne vedú Európu a ak je potrebné, preberú zodpovednosť na seba.
Chorvátsky premiér následne vyjadril prekvapenie nad vyslaním vojakov z krajín Vyšehradskej štvorky na chorvátsko-maďarské hranice, kde by mali posilniť ochranu na jej maďarskej strane. Pripomenul, že ČR, Maďarsko Poľsko a Slovensko sú takisto ako Chorvátsko členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. "Hlúpejšiu vec som ešte nepočul," konštatoval Milanovič s tým, že na blížiacom sa summite EÚ si vyžiada jej stanovisko k tejto veci a osobne sa porozpráva aj s generálnym tajomníkom NATO. Nejde o to, že by sa Chorvátsko cítilo ohrozené, avšak podľa Milanoviča to je už "za hranicou zdravého rozumu".
Chorvátsky premiér ocenil postoj Nemecka a Rakúska, ktoré sú hlavnými cieľovými destináciami migrantov v našom regióne a dodal, že sa zachovali podobne nezištne, ako keď v čase vojny na Balkáne otvorili hranice utečencom z Chorvátska.
"Najviac kričia teraz tí, ktorí v tomto príbehu vôbec nie sú dôležití," vyhlásil Milanovič. Ak krajiny Vyšehradskej štvorky "chcú ochrániť Európu pred islamom, nech vyšlú lode do Grécka".
Chorvátska prezidenta Kolinda Grabarová-Kitarovičová, ktorej rozpory s premiérom sú v čase migračnej krízy viac ako zrejmé, pre dnešné vydanie denníka Jutarnji list uviedla, že Chorvátsko by na svojich hraniciach malo vybudovať plot alebo iné prekážky, aby zvládlo súčasnú krízu. "My sa o toľkých ľudí nevieme postarať," povedala a poznamenala, že by si v čase, keď prílev utečencov do jej krajiny pokračuje, neželala uzavretie hraníc so susednými krajinami.
