< sekcia

Aká je história hôr v našom štátnom znaku?

Slovenská vlajka Foto: TASR/Martin Baumann

Historici vysvetľujú význam a príčinu Tatry, Matry a Fatry v slovenskom štátnom znaku.

Bratislava 24. júla (TASR) - Všetko má svoju históriu, ale aj príčiny a súvislosti, aj slovenské hory a v rámci nich – slovenské trojvršie, ako súčasť slovenského štátneho znaku, vysvetľuje predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Ako dodáva, z dejepisu vieme, že jeho súčasť, dvojramenný kríž, sa používal v Byzancii a medzi našich predkov ho zrejme priniesli Konštantín a Metod. Neskôr ho začali používať uhorskí králi, prakticky nasledovníci Svätopluka. Podľa Tkáča sa už menej vie, že dvojramenný kríž zaniesol práve Svätopluk ako krstný dar Arnulfovmu synovi Zventiboldovi, budúcemu vládcovi Lotrinska.

„Práve to je dôvod, prečo aj Lotrinsko má v erbe dvojramenný kríž,“ povedal Tkáč pre TASR. „Prečo je však v našom štátnom erbe pod dvojramenným krížom trojvršie? Len preto, že dve tretiny slovenského územia tvoria hory?“ pýta sa a zároveň aj odpovedá: „Autentické vysvetlenie, prečo, sa nezachovalo. Od našich rodičov a starých rodičov však vieme, že symbolizuje tri slovenské pohoria: Tatru, Matru a Fatru.“ Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti, pre TASR povedal, že má rovnaký názor, prečo je v našom štátnom znaku trojvršie. „Podľa ľudového podania, ktoré nám sprostredkovali rodičia, napríklad, to trojvršie na slovenskom znaku, je Tatra-Matra-Fatra. Tatra, Fatra je na slovenskom území a  viac-menej ich každý pozná, ale Matru málo ľudí pozná, tým že je v Maďarsku. Je to trojvršie na našom štátnom znaku, tak je dobré sa k nemu hlásiť.“ Aj preto už šesť rokov organizuje spolu s Matičiarmi z východného Slovenska výstup na Modravý vrch, v preklade Kékestetö, v pohorí Matra, ktorá leží 50 kilometrov východne od Budapešti. Stretnutie na Matre je každý rok týždeň po oslavách sviatku sv. Cyrila a Metoda, pretože podľa Jána Čarnogurského dvojkríž, ktorý je s nimi spojený, je takisto naším symbolom na štátnom znaku.

Niektorí historici podľa Mariána Tkáča hovoria, že tento „výklad“ trojvršia vznikol až v 16.–17. storočí, teda oveľa neskôr ako samotné trojvršie. A iní hľadajú v súvislosti s kopcami v slovenskom trojvrší kopce v okolí Nitry: Žibrica, Zobor a Pyramída.

„Vychádzajú z pretrvávajúcej kontinuity osídlenia v pradávnej Nitre, na Bratislavskom hrade a aj na Devíne, vďaka čomu ani po roku 906 nepominul význam takzvanej Českej cesty z Ostrihomu, Nitry k brodu pri hrade Šintava a odtiaľ cez Trnavu, Trstín, Jablonicu a Senicu na južnú Moravu,“ hovorí Tkáč. Idúc po tejto ceste z Moravy, každý pútnik vo všetkých dobách, keď minie Trnavu a Šintavu, zbadá pri dobrej viditeľnosti výrazný útvar vynímajúci sa na rovinatom východe nad Nitrou. Južná časť Tribeča naskytne odtiaľto pohľad na trojvršie s vrcholmi Žibrica, Zobor a Pyramída. Táto teória je však podľa Tkáča ojedinelá. On verí našim predkom a pokiaľ ide o naše „erbové“ vrchy, zostáva pri Tatre, Matre a Fatre.

O vysvetlenie pomenovania Tatry, Matry, Fatry, ale aj ich roly v dávnych pohanských časoch, sa usiluje aj Cyril Hromník, slovenský rodák, ktorý vyštudoval v USA a v súčasnosti žije v Južnej Afrike. Vo svojej knihe „Sloveni a Slovensko“, ktorá vyšla v slovenčine, sa vracia do dávnej pohanskej minulosti, keď podľa jeho výkladu, naši predkovia Sloveni, úzko spolupracovali s juhoindickými Dravidmi. Pomocou reči Dravidov, tamilčiny, vysvetľuje pojmy inak ťažko vysvetliteľné. Tatra je v tamilčine Biely kopec, Fatra Červený kopec a Matra Modrý kopec. Práve odtiaľ, podľa Cyrila Hromníka, z juhu, putovali naši predkovia za nebeskou spásou cez Fatru, teda Turiec, „Zem v sebe poznaného Boha“ až po Tatru ku Kriváňu, čo je podľa neho „Ohnivý štít“.

„Z tohto pohľadu je tradícia bielo-modro-červeného slovenského trojvršia (Tatry, Matry a Fatry) oveľa staršia ako príchod Konštantína a Metoda na naše územie v 9. storočí,“ povedal pre TASR Marián Tkáč. „Z hľadiska nášho štátneho znaku bolo podľa tohto výkladu skôr trojvršie a až potom dvojramenný kríž,“ uzatvára.