< sekcia

VIDEO: Gréci povedali Nie reformám, na ťahu sú európski lídri

V Grécku sa o 18.00 h SELČ skončilo hlasovanie v historickom referende, ktoré môže rozhodnúť o budúcnosti Grécka v eurozóne. Odhady výsledkov (tzv. exit-poly) po uzavretí volebných stredísk nezverejnili. Na snímke vpravo grécka vlajka a vľavo vlajka EÚ pod Akropolou v Aténach 5. júla 2015. Foto: TASR/AP

Väčšina analytikov sa domnieva, že odchod Grécka z eurozóny je najpravdepodobnejším scenárom.

Atény 6. júla (TASR) - Gréci v referende odmietli úsporné opatrenia, ktoré od nich požadovali veritelia za finančnú pomoc. Teraz je na európskych lídroch, aby rozhodli, či môže odpadlícka zadlžená krajina zostať členom eurozóny. Grécky minister financií Janis Varufakis dnes radšej odstúpil, aby zvýšil šance Atén na dohodu Grécka s veriteľmi. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a Bloomberg.

Varufakis sa preslávil svojím "drzým štýlom" a často a s obľubou poskytoval médiám kontroverzné vyhlásenia. Jeho prístup k riešeniu problémov hneval ministrov financií eurozóny a ich grécky kolega sa nakoniec na spoločných zasadaniach ocitol v izolácii. Aj preto sa rozhodol odstúpiť z funkcie, aby uľahčil Aténam vyjednávania.



Grécke "Nie" v referende však výrazne zvýšilo riziko odchodu krajiny z menovej únie. Bankám v Grécku dochádza hotovosť a ekonomike hrozí kolaps.

Predseda Európskej rady Donald Tusk zvolal na utorok 7. júla mimoriadny summit o Grécku. Väčšina analytikov sa domnieva, že odchod Grécka z eurozóny je najpravdepodobnejším scenárom. A upozorňujú, že účet za udržanie Grécka v bloku bez požadovaných reforiem by bol neprimerane vysoký. Preto nemožno ani očakávať, že následná diskusia prebehne hladko a rýchlo tak ako referendum.

Podľa odhadu expertov výška gréckeho dlhu už zodpovedá zhruba 180 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP) a pravdepodobne polovicu z tohto dlhu nezaplatí bez ohľadu na to, či zostane, alebo nezostane v eurozóne. Experti sa domnievajú, že je lepšie si to uvedomiť hneď. Je to veľmi nepríjemná situácia, a to z jedného zásadného dôvodu: ak Európa odpustí Grécku polovicu z dlhu, nie je povinná odpustiť polovicu dlhu aj Španielsku, Írsku, Portugalsku, Taliansku a ďalším? Odpoveď je, samozrejme, áno, pravdepodobne by mala. To, či tak urobí, alebo nie, je už iná otázka.

Podľa analytikov banky ING pravdepodobnosť odchodu Grécka z eurozóny je po referende už vyššia ako 50 %, prvýkrát pod začiatku krízy. Richard Jerram z Bank of Singapore sa ale domnieva, že hrozba rozšírenie krízy aj na ostatné štáty menovej únie je teraz na rozdiel od roku 2010 už len obmedzená. Kľúčovým ukazovateľom je riziková prirážka na dlhopisy tzv. okrajových štátov eurozóny a situácia okolo nich je zatiaľ pokojná.

Európska centrálna banka (ECB) sa dnes bude zaoberať žiadosťou Grécka o zvýšenie limitu pre núdzové financovanie gréckych bánk. Grécky premiér Alexis Tsipras verí, že banka Aténam vyhovie, aby zabránila humanitárnej kríze v Grécku. Ale čo sa týka podmienok veriteľov, ktorí na odvetu za finančnú pomoc požadujú od Atén reformy, Tsipras zopakoval doterajšie stanovisko: Grécko nepristúpi na žiadnu dohodu, ktorá by nezahŕňala reštrukturalizáciu gréckeho dlhu.

"Vo svete nie je nič zadarmo. Ak Tsipras chce odpustenie časti dlhu, musí dať dokopy realistický návrh reforiem a opatrení," uviedol Wolfango Piccoli, generálny riaditeľ spoločnosti Teneo Intelligence pre televíziu Bloomberg. "Prvý krok tak musia urobiť Atény," dodal.



Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý spolu s ECB a Európskou komisiou (EK) predstavujú tzv. trojku, teda trojicu inštitúcií zastupujúcich gréckych veriteľov, minulý týždeň tiež konštatoval, že Grécko potrebuje zmierniť dlhovú záťaž, napríklad vo forme predĺženia splatnosti dlhu a zníženia úrokov. Ale musí tiež plniť dohodnuté ciele.

Európski lídri tak po referende vyčkávajú na to, čo im Tsipras ponúkne, aby udržal Grécko v eurozóne. Otázkou však zostáva, či môžu vôbec rokovať s vládou, ktorá odmietla podmienky záchranného programu po tom, ako Írsko a Portugalsko podstúpili tento bolestivý proces.



Tsipras pred referendom sľuboval voličom, že banky v krajine, ktoré sú už týždeň zatvorené, sa dnes znova otvoria. Ale bez pomoci od ECB to nebude možné. Vláda v Aténach môže mať na budúci týždeň problémy s vyplatením dôchodkov a platov štátnym zamestnancom. No rozhodujúcim bude 20. júl, keď má Grécko splatiť ECB dlhopisy za 3,6 miliardy eur.