Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Presne pred 102 rokmi, 28. mája 1918, bola vyhlásená Azerbajdžanská demokratická republika (ADR), ktorá bola prvou parlamentnou demokraciou v islamskom Oriente.
Autor OTS
Bratislava 29. mája (OTS) - Republika, ktorá mala rozlohu 114 000 km², dosiahla v priebehu svojich 23 mesiacov existencie množstvo významných úspechov. Po prvé, nezávislosť Azerbajdžanu bola uznaná na Parížskej Mierovej konferencii 11. januára 1920. Mladá nezávislá republika mala diplomatické vzťahy s niekoľkými štátmi a 16 štátov malo diplomatické misie v hlavnom meste Baku.
Národná rada prijala zákony o štátnom znaku, hymne a vlajke. Okrem toho boli zriadené ozbrojené sily a bola uvedená do obehu národná mena Azerbajdžanu - Manat. Prvá republika mala pluralitný parlament a bola jedným z prvých štátov na svete, ktoré ženám udelilo právo voliť.
Dňa 28. apríla 1920 bola ADR okupovaná Červenou armádou a následne bola založená Azerbajdžanská sovietska socialistická republika (ASSR) - druhá republika v histórii krajiny. Hoci politické a ľudské práva boli v Sovietskom zväze prísne obmedzené, ASSR bola jednou z ekonomicky najvyspelejších republík Sovietskeho zväzu. Najmä od roku 1969, keď sa k moci dostal Haydar Alijev, ASSR dosiahla výrazný rast v oblastiach ropného priemyslu, petrochemického, textilného, ťažkého priemyslu, strojárstva a v mnohých ďalších oblastiach.
Dňa 18. októbra 1991 Azerbajdžanská národná rada schválila ústavný zákon o nezávislosti a tým sa začala éra Tretej republiky. Cesta od sovietskej nadvlády k nezávislosti bola sprevádzaná sériou krvavých udalostí - „Čierny január“, vojenský konflikt s Arménskom o Azerbajdžanskú oblasť Náhorného Karabachu a masaker Khojaly.
V súčasnosti je Azerbajdžan moderným štátom a ekonomicky najmocnejšou krajinou južného Kaukazu. Ekonomika republiky ponúka zahraničným investorom priaznivé investičné podmienky. Azerbajdžan udržiava úzku spoluprácu so Slovenskou republikou v mnohých oblastiach a má záujem o rozvoj komplexných bilaterálnych vzťahov.
Strategicky výhodná zemepisná poloha umožňuje Azerbajdžanu využiť dôležité obchodné vzťahy medzi Áziou a Európou, na severe a juhu kontinentu. Za účelom oživenia historickej Hodvábnej cesty, azerbajdžanská vláda pretvorila nový prístav v Baku na medzinárodný dopravný uzol pri Kaspickom mori. V okolí medzinárodného prístavu Baku je vytvorená zóna voľného obchodu s vlastným autonómnym právnym režimom, kde sú investorom ponúkané jedinečné priaznivé podmienky.
Na medzinárodnej úrovni je Azerbajdžan pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva stále viac uznávaný ako spoľahlivý partner prispievajúci k európskej energetickej bezpečnosti, priekopnícky s nadregionálnymi hospodárskymi projektmi a vystavujúci región južného Kaukazu spolupráci a integrácii na európske, ázijské a globálne trhy. Azerbajdžan ako predseda Hnutia nezúčastnených krajín inicioval významné rozvojové projekty a prispel k bezpečnosti a stabilite v susedných krajinách.
Azerbajdžan nebol nikdy taký hospodársky a politicky silný ako je v súčasnosti a jeho národ je hrdý na úspechy a nezvratný smer k posilneniu nezávislosti krajiny.
Národná rada prijala zákony o štátnom znaku, hymne a vlajke. Okrem toho boli zriadené ozbrojené sily a bola uvedená do obehu národná mena Azerbajdžanu - Manat. Prvá republika mala pluralitný parlament a bola jedným z prvých štátov na svete, ktoré ženám udelilo právo voliť.
Dňa 28. apríla 1920 bola ADR okupovaná Červenou armádou a následne bola založená Azerbajdžanská sovietska socialistická republika (ASSR) - druhá republika v histórii krajiny. Hoci politické a ľudské práva boli v Sovietskom zväze prísne obmedzené, ASSR bola jednou z ekonomicky najvyspelejších republík Sovietskeho zväzu. Najmä od roku 1969, keď sa k moci dostal Haydar Alijev, ASSR dosiahla výrazný rast v oblastiach ropného priemyslu, petrochemického, textilného, ťažkého priemyslu, strojárstva a v mnohých ďalších oblastiach.
Dňa 18. októbra 1991 Azerbajdžanská národná rada schválila ústavný zákon o nezávislosti a tým sa začala éra Tretej republiky. Cesta od sovietskej nadvlády k nezávislosti bola sprevádzaná sériou krvavých udalostí - „Čierny január“, vojenský konflikt s Arménskom o Azerbajdžanskú oblasť Náhorného Karabachu a masaker Khojaly.
V súčasnosti je Azerbajdžan moderným štátom a ekonomicky najmocnejšou krajinou južného Kaukazu. Ekonomika republiky ponúka zahraničným investorom priaznivé investičné podmienky. Azerbajdžan udržiava úzku spoluprácu so Slovenskou republikou v mnohých oblastiach a má záujem o rozvoj komplexných bilaterálnych vzťahov.
Strategicky výhodná zemepisná poloha umožňuje Azerbajdžanu využiť dôležité obchodné vzťahy medzi Áziou a Európou, na severe a juhu kontinentu. Za účelom oživenia historickej Hodvábnej cesty, azerbajdžanská vláda pretvorila nový prístav v Baku na medzinárodný dopravný uzol pri Kaspickom mori. V okolí medzinárodného prístavu Baku je vytvorená zóna voľného obchodu s vlastným autonómnym právnym režimom, kde sú investorom ponúkané jedinečné priaznivé podmienky.
Na medzinárodnej úrovni je Azerbajdžan pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva stále viac uznávaný ako spoľahlivý partner prispievajúci k európskej energetickej bezpečnosti, priekopnícky s nadregionálnymi hospodárskymi projektmi a vystavujúci región južného Kaukazu spolupráci a integrácii na európske, ázijské a globálne trhy. Azerbajdžan ako predseda Hnutia nezúčastnených krajín inicioval významné rozvojové projekty a prispel k bezpečnosti a stabilite v susedných krajinách.
Azerbajdžan nebol nikdy taký hospodársky a politicky silný ako je v súčasnosti a jeho národ je hrdý na úspechy a nezvratný smer k posilneniu nezávislosti krajiny.
