
Neďaleko tejto budovy konzulátu došlo 7. apríla k prestrelke.
Autor TASR
Ankara 20. mája (TASR) - Izrael zvažuje zatvorenie svojho konzulátu v Istanbule, pred ktorým došlo v apríli k prestrelke. S odvolaním sa na izraelský zdroj o tom v stredu informovala agentúra AFP, píše TASR.
Veľvyslanectvo Izraela v Ankare zostane otvorené, no naďalej bez diplomatického personálu po jeho evakuácii v roku 2023 po útoku palestínskych militantov na Izrael. Diplomatov Izrael stiahol aj z konzulátu v Istanbule, ktorý sa nachádza v obchodnej štvrti, pričom obe inštitúcie odvtedy obsluhuje turecký personál.
„Diskutuje sa o tejto otázke. Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie,“ tvrdí zdroj s odkazom na plány zbúrať budovu, v ktorej sídli istanbulský konzulát, ako súčasť opatrení na prípravu na zemetrasenie. „Niektorí tvrdia, že tieto opustené priestory, ktoré patria nám, nás stoja veľa peňazí,“ uviedol.
Neďaleko tejto budovy konzulátu došlo 7. apríla k prestrelke. K zodpovednosti za útok sa nikto neprihlásil, no turecké médiá uviedli, že strelec, ktorý pri útoku zahynul, bol napojený na organizáciu Islamský štát (IS).
Turecko v súčasnosti v Izraeli zastupuje chargé d'affaires po tom, čo posledného veľvyslanca odvolali po spomínanom útoku z októbra 2023, po ktorom Izrael rozpútal vojnu v Pásme Gazy.
V roku 1949 Turecko ako prvý moslimský štát uznalo Izrael. Židovskú komunitu v Turecku v súčasnosti tvorí približne 15.000 ľudí, čo je pokles z 55.000 ľudí v 50. rokoch 20. storočia.
Turecko a Izrael obnovili diplomatické vzťahy v roku 2016 po tom, ako Ankara v roku 2010 vyhostila izraelského veľvyslanca v reakcii na izraelskú raziu na humanitárnej lodi pri Pásme Gazy, počas ktorej zahynuli desiati tureckí občania.
Od začiatku vojny v Pásme Gazy turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane kritizoval kroky Izraela a tiež izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého prirovnal k Adolfovi Hitlerovi a označil ho za páchateľa genocídy.
Veľvyslanectvo Izraela v Ankare zostane otvorené, no naďalej bez diplomatického personálu po jeho evakuácii v roku 2023 po útoku palestínskych militantov na Izrael. Diplomatov Izrael stiahol aj z konzulátu v Istanbule, ktorý sa nachádza v obchodnej štvrti, pričom obe inštitúcie odvtedy obsluhuje turecký personál.
„Diskutuje sa o tejto otázke. Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie,“ tvrdí zdroj s odkazom na plány zbúrať budovu, v ktorej sídli istanbulský konzulát, ako súčasť opatrení na prípravu na zemetrasenie. „Niektorí tvrdia, že tieto opustené priestory, ktoré patria nám, nás stoja veľa peňazí,“ uviedol.
Neďaleko tejto budovy konzulátu došlo 7. apríla k prestrelke. K zodpovednosti za útok sa nikto neprihlásil, no turecké médiá uviedli, že strelec, ktorý pri útoku zahynul, bol napojený na organizáciu Islamský štát (IS).
Turecko v súčasnosti v Izraeli zastupuje chargé d'affaires po tom, čo posledného veľvyslanca odvolali po spomínanom útoku z októbra 2023, po ktorom Izrael rozpútal vojnu v Pásme Gazy.
V roku 1949 Turecko ako prvý moslimský štát uznalo Izrael. Židovskú komunitu v Turecku v súčasnosti tvorí približne 15.000 ľudí, čo je pokles z 55.000 ľudí v 50. rokoch 20. storočia.
Turecko a Izrael obnovili diplomatické vzťahy v roku 2016 po tom, ako Ankara v roku 2010 vyhostila izraelského veľvyslanca v reakcii na izraelskú raziu na humanitárnej lodi pri Pásme Gazy, počas ktorej zahynuli desiati tureckí občania.
Od začiatku vojny v Pásme Gazy turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane kritizoval kroky Izraela a tiež izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého prirovnal k Adolfovi Hitlerovi a označil ho za páchateľa genocídy.







