Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré funguje pod autoritou Hamasu, zabila izraelská armáda od začiatku prímeria najmenej 777 ľudí.
Autor TASR
Chán Júnis 21. apríla (TASR) - S rastúcimi teplotami v Pásme Gazy sa utrpenie stoviek tisícov vysídlených ľudí, ktorí po vyše dvoch rokoch vojny stále žijú v stanoch, naďalej zhoršuje. Ich život navyše znepríjemňujú premnožené potkany, blchy a iný škodlivý hmyz, ktorí šíri choroby a infekcie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Miestni obyvatelia žijúci v skromných prístreškoch a takmer nulových hygienických podmienkach neďaleko mesta Chán Júnis francúzskej agentúre povedali, že škodcovia napádajú ich provizórne príbytky, štípu deti a kontaminujú potraviny, čo podľa varovaní humanitárnych organizácií predstavuje pre verejné zdravie rastúcu hrozbu.
Keďže prístrešky sú postavené priamo na mäkkom piesku pri Stredozemnom mori, hlodavce sa môžu ľahko prehrabať až do vnútra stanov.
Takmer celé obyvateľstvo Pásma Gazy bolo vysídlené v dôsledku izraelských evakuačných príkazov a leteckých útokov počas vojny s palestínskym hnutím Hamas, ktorá sa začala po útoku militantného hnutia na Izrael v októbri 2023.
Podľa OSN 1,7 z 2,2 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia stále žije v utečeneckých táboroch a nemôže sa vrátiť domov ani do oblastí zostávajúcich pod izraelskou vojenskou kontrolou, napriek prímeriu, ktoré vstúpilo do platnosti v októbri 2025.
Po marcových návštevách oblasti Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych činností (OCHA) uviedol, že životné podmienky v týchto táboroch sa „vyznačujú premnožením škodcov a parazitov“.
Primár detského oddelenia nemocnice v centre Pásma Gazy pre AFP povedal, že sa každý deň stretáva s kožnými infekciami, ako je svrab. „Závažnosť týchto kožných infekcií sa ešte zhoršuje tým, že deti a ich rodiny žijú v drsných podmienkach bez základnej verejnej hygieny a s úplným nedostatkom pitnej vody,“ dodal.
Napriek prímeriu Izrael naďalej kontroluje všetky vstupné body do Pásma Gazy, pričom podľa mimovládnych organizácií a OSN vykonáva prísne kontroly a často odmieta dodávky humanitárnej pomoci. To spôsobilo nedostatok všetkého - od liekov a paliva až po oblečenie a potraviny.
Takmer každý deň dochádza k leteckým útokom či prestrelkám medzi izraelskou armádou a bojovníkmi Hamasu. Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré funguje pod autoritou Hamasu, zabila izraelská armáda od začiatku prímeria najmenej 777 ľudí. Na druhej strane, izraelská armáda uvádza, že v rovnakom období usmrtili v Gaze päť jej vojakov.
Miestni obyvatelia žijúci v skromných prístreškoch a takmer nulových hygienických podmienkach neďaleko mesta Chán Júnis francúzskej agentúre povedali, že škodcovia napádajú ich provizórne príbytky, štípu deti a kontaminujú potraviny, čo podľa varovaní humanitárnych organizácií predstavuje pre verejné zdravie rastúcu hrozbu.
Keďže prístrešky sú postavené priamo na mäkkom piesku pri Stredozemnom mori, hlodavce sa môžu ľahko prehrabať až do vnútra stanov.
Takmer celé obyvateľstvo Pásma Gazy bolo vysídlené v dôsledku izraelských evakuačných príkazov a leteckých útokov počas vojny s palestínskym hnutím Hamas, ktorá sa začala po útoku militantného hnutia na Izrael v októbri 2023.
Podľa OSN 1,7 z 2,2 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia stále žije v utečeneckých táboroch a nemôže sa vrátiť domov ani do oblastí zostávajúcich pod izraelskou vojenskou kontrolou, napriek prímeriu, ktoré vstúpilo do platnosti v októbri 2025.
Po marcových návštevách oblasti Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych činností (OCHA) uviedol, že životné podmienky v týchto táboroch sa „vyznačujú premnožením škodcov a parazitov“.
Primár detského oddelenia nemocnice v centre Pásma Gazy pre AFP povedal, že sa každý deň stretáva s kožnými infekciami, ako je svrab. „Závažnosť týchto kožných infekcií sa ešte zhoršuje tým, že deti a ich rodiny žijú v drsných podmienkach bez základnej verejnej hygieny a s úplným nedostatkom pitnej vody,“ dodal.
Napriek prímeriu Izrael naďalej kontroluje všetky vstupné body do Pásma Gazy, pričom podľa mimovládnych organizácií a OSN vykonáva prísne kontroly a často odmieta dodávky humanitárnej pomoci. To spôsobilo nedostatok všetkého - od liekov a paliva až po oblečenie a potraviny.
Takmer každý deň dochádza k leteckým útokom či prestrelkám medzi izraelskou armádou a bojovníkmi Hamasu. Podľa ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré funguje pod autoritou Hamasu, zabila izraelská armáda od začiatku prímeria najmenej 777 ľudí. Na druhej strane, izraelská armáda uvádza, že v rovnakom období usmrtili v Gaze päť jej vojakov.
