Štokholm 9. septembra (TASR) - Sprísnenie švédskej migračnej politiky vyvoláva pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami vážne obavy v tamojšom zdravotníctve. Sektor je totiž čoraz závislejší od pracovníkov zo zahraničia, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Švédske úrady uvádzajú, že mimo krajiny sa narodilo až 37 percent lekárov-špecialistov a 53 percent pomocných zdravotných pracovníkov. Kritika lekárov a nemocníc smeruje najmä na nové, vyššie príjmové limity potrebné na udelenie pracovných povolení.

Kým lekári ich spĺňajú, nižší zdravotnícky personál či dospelé deti imigrantov majú problém, píše AFP. V krajine preto pribúdajú prípady deportácií mladých ľudí, ktorí do Švédska prišli ako maloletí, no po dovŕšení dospelosti nedokážu splniť prísne finančné kritériá.

Riaditelia viacerých nemocníc tvrdia, že to vedie k odchodu kvalifikovaných lekárov, ktorých rodiny štát takto rozdelil. Chýbajúci personál je pritom pre švédske zdravotníctvo väčší problém než nedostatok financií. Zdravotná starostlivosť je podľa prieskumov aj hlavnou témou volieb naplánovaných na 13. septembra.

Po tých posledných v roku 2022 sa k moci dostala koalícia premiéra Ulfa Kristerssona vďaka spojenectvu s protiimigračnou stranou Švédski demokrati, pričom sľubovala tvrdý boj proti imigrácii a kriminalite.

Predvolebné prieskumy však ukazujú, že teraz je pre voličov najdôležitejšou témou zdravotná starostlivosť. Výskumy verejnej mienky už mesiace naznačujú víťazstvo stredoľavicovej opozície vedenej Sociálnymi demokratmi, no jej náskok sa v posledných týždňoch zmenšil. Líder Švédskych demokratov Jimmie Akesson počas predvolebnej kampane pre AFP uviedol, že ho nepresvedčil argument, podľa ktorého je pre nedostatok pracovnej sily v zdravotníctve potrebné zmierniť migračnú politiku.

V júni vláda spolu so Švédskymi demokratmi okrem iných opatrení zvýšila vek, v ktorom sú deti migrantov považované za dospelé, z 18 na 21 rokov.