Begaj, vyštudovaný lekár, sa stane v poradí ôsmim prezidentom postkomunistického Albánska a tretím z radov armády.
Autor TASR
Tirana 4. júna (TASR) - Albánsky parlament v sobotu zvolil nového prezidenta krajiny, stal sa ním doterajší šéf ozbrojených síl Bajram Begaj. Informovali o tom tlačové agentúry AP a AFP.
Do úradu prezidenta navrhol 55-ročného Begaja socialistický premiér Edi Rama. Zákonodarcovia ho však zvolili až vo štvrtom kole hlasovania; podporilo ho 78 z celkovo 140 poslancov. Svoj päťročný mandát prevezme od Ilira Metu.
Napriek tomu, že funkcia prezidenta Albánska je značne symbolická, hlava štátu má právomoc menovať troch z deviatich členov ústavného súdu. Najväčšou politickou mocou disponuje parlament.
Zatiaľ čo Begaj krátko pred zvolením odstúpil z postu šéfa ozbrojených síl, vo svojej novej funkcii sa po inaugurácii, ktorá sa bude konať 24. júla, stane vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Begaj, vyštudovaný lekár, sa stane v poradí ôsmim prezidentom postkomunistického Albánska a tretím z radov armády. Albánsko je členom NATO od roku 2009 a usiluje sa aj o členstvo v EÚ.
Albánskemu parlamentu sa v pondelok nepodarilo zvoliť nového prezidenta tejto balkánskej krajiny, pretože ani do tretieho kola nebol nominovaný žiadny kandidát.
Vládnuca Socialistická strana Albánska (PS) a opozícia nedokázali dosiahnuť kompromis a nenavrhli žiadneho nezávislého kandidáta, ktorý by nahradil Metu.
Ústava predpokladá päť zasadnutí pre voľbu prezidenta, pričom v prvých troch kolách musí víťaz získať najmenej tri pätiny hlasov, čo znamená podporu 84 poslancov. V posledných dvoch kolách stačí len väčšina hlasov, teda podpora 71 zákonodarcov. Vládnuci socialisti majú 74 zo 140 parlamentných kresiel.
Hoci v prvých troch kolách neboli odovzdané žiadne hlasy, právna komisia parlamentu napriek tomu považuje tieto hlasovania z formálneho hľadiska za vykonané.
Meta, ktorý sa stal prezidentom v roku 2017, bol pred založením malej ľavicovej strany Socialistické hnutie za integráciu (LSI) členom PS. Ako prezident sa pravidelne dostáva do konfliktov s vládou a nemá jej podporu pre druhé funkčné obdobie.
Do úradu prezidenta navrhol 55-ročného Begaja socialistický premiér Edi Rama. Zákonodarcovia ho však zvolili až vo štvrtom kole hlasovania; podporilo ho 78 z celkovo 140 poslancov. Svoj päťročný mandát prevezme od Ilira Metu.
Napriek tomu, že funkcia prezidenta Albánska je značne symbolická, hlava štátu má právomoc menovať troch z deviatich členov ústavného súdu. Najväčšou politickou mocou disponuje parlament.
Zatiaľ čo Begaj krátko pred zvolením odstúpil z postu šéfa ozbrojených síl, vo svojej novej funkcii sa po inaugurácii, ktorá sa bude konať 24. júla, stane vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Begaj, vyštudovaný lekár, sa stane v poradí ôsmim prezidentom postkomunistického Albánska a tretím z radov armády. Albánsko je členom NATO od roku 2009 a usiluje sa aj o členstvo v EÚ.
Albánskemu parlamentu sa v pondelok nepodarilo zvoliť nového prezidenta tejto balkánskej krajiny, pretože ani do tretieho kola nebol nominovaný žiadny kandidát.
Vládnuca Socialistická strana Albánska (PS) a opozícia nedokázali dosiahnuť kompromis a nenavrhli žiadneho nezávislého kandidáta, ktorý by nahradil Metu.
Ústava predpokladá päť zasadnutí pre voľbu prezidenta, pričom v prvých troch kolách musí víťaz získať najmenej tri pätiny hlasov, čo znamená podporu 84 poslancov. V posledných dvoch kolách stačí len väčšina hlasov, teda podpora 71 zákonodarcov. Vládnuci socialisti majú 74 zo 140 parlamentných kresiel.
Hoci v prvých troch kolách neboli odovzdané žiadne hlasy, právna komisia parlamentu napriek tomu považuje tieto hlasovania z formálneho hľadiska za vykonané.
Meta, ktorý sa stal prezidentom v roku 2017, bol pred založením malej ľavicovej strany Socialistické hnutie za integráciu (LSI) členom PS. Ako prezident sa pravidelne dostáva do konfliktov s vládou a nemá jej podporu pre druhé funkčné obdobie.