Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Zahraničie

Alternatívnu Nobelovu cenu získala po prvý raz aj Ukrajina

Ocenenia tzv. alternatívnych Nobelových cien (Right Livelihood Awards) udeľuje Ole von Uexkull, generálny riaditeľ a člen poroty, počas tlačovej konferencie v Kultúrnom dome v Štokholme vo Švédsku vo štvrtok 29. septembra 2022. Foto: TASR / AP

Každý zo štyroch tohtoročných laureátov, ktorých vybrala medzinárodná porota, dostane aj finančnú odmenu milión švédskych korún (zhruba 92.000 eur).

Štokholm 29. septembra (TASR) - Ukrajinská ľudskoprávna aktivistka Olexandra Matvijčuková a jej organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL) sa stali tohtoročnými laureátmi tzv. alternatívnych Nobelových cien (Right Livelihood Awards). Ďalšími ocenenými sú ugandská organizácia na ochranu klímy Africký inštitút pre riadenie energetiky (AFIEGO), venezuelské humanitárne združenie Cecosesola, ako aj dve somálske ľudskoprávne aktivistky. Oznámila to vo štvrtok v Štokholme nadácia organizujúca toto ocenenie, informuje agentúra APA.

Ocenenie tak po prvý raz poputuje na Ukrajinu, a to za boj za posilňovanie občianskej spoločnosti a presadzovanie princípov právneho štátu a medzinárodného práva. Matvijčuková (38), ktorá je od roku 2007 predsedníčkou CCL, patrí medzi najznámejšie aktivistky za ochranu ľudských práv na Ukrajine.

Ako povedala vo vyhlásení, táto cena je "gestom podpory pre náš boj (za slobodu) a za moju prácu". "Bojujeme za slobodu v každej oblasti: za slobodu byť nezávislým štátom, za slobodu byť Ukrajincami, za slobodu mať demokratické voľby," zdôraznila.

Jej organizácia zaujala pozornosť už v roku 2013, keď počas protestov na kyjevskom Námestí nezávislosti (Majdan) dokumentovala prípady porušovania ľudských práv. Porota ocenila "priekopnícke medzinárodné úsilie" centra CCL, čo sa týka monitorovania zodpovednosti za vojnové zločiny a ďalšie priestupky proti ľudským právam.

CCL sa okrem iného usiluje dosiahnuť, aby Kyjev ratifikoval štatút Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, čo je podľa nadácie Right Livelihood (RLW) veľmi dôležité aj v súvislosti s aktuálnou vojenskou agresiou Ruska na Ukrajine.

Riaditeľ RLW Ole von Uexküll uviedol, že všetci ocenení sa zasadzujú o posilňovanie daných komunít. "Zoči-voči zlyhávajúcim vládam a zrúteniu poriadku – vrátane vojen, teroru, vykorisťovania, masívneho vysídľovania a hospodárskych kríz – vytvorili nové systémy zamerané na ľudí," povedal.

Inštitút AFIEGO bojujúci proti zaberaniu pozemkov a s tým spojenými environmentálnym škodami založili v roku 2005 štyria študenti v ugandskom hlavnom meste Kampala. V minulosti sa jeho členovia angažovali napríklad za práva ľudí vyhnaných zo svojich domovov v spojitosti s projektom ropnej rafinérie. V súčasnosti vystupujú okrem iného proti plánovanej výstavbe zhruba 1400-kilometrového potrubia z Ugandy do Tanzánie.

Venezuelská asociácia Cecosesola existuje od roku 1967 a stará sa o komunity ľudí s nízkymi príjmami, ktorí trpia v dôsledku hospodárskej krízy vo svojom štáte, trvajúcej už od roku 2014. Organizácii sa darí zásobovať cenovo dostupným tovarom vyše 100.000 rodín v siedmich tamojších štátoch.

Somálske aktivistky Fartuun Adanová a jej o 20 rokov mladšia dcéra Ilwad Elmanová sa vo svojej organizácii Elman Peace starajú o marginalizované skupiny ľudí vo svojej vlasti a usporadúvajú mierové iniciatívy. Zameriavajú sa hlavne na pomoc ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, a bývalým detským vojakom.

Alternatívne Nobelove ceny udeľuje od roku 1980 nadácia Right Livelihood Award Foundation ako ocenenie za angažovanie sa v oblasti ľudských práv, verejného zdravia a dobrého spravovania spoločnosti.

Ocenenie napríklad pred dvoma rokmi získal bieloruský disident Ales Biaľacki či väznená iránska ľudskoprávna aktivistka a právnička Nasrín Sotúdeová. Rok predtým bola ocenená švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová a v roku 2014 okrem iných americký whistleblower Edward Snowden.

Každý zo štyroch tohtoročných laureátov, ktorých vybrala medzinárodná porota, dostane aj finančnú odmenu milión švédskych korún (zhruba 92.000 eur).