FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vláda premiéra Mustafu Kázimího sa zasadzuje za to, aby Irak dal Američanom tri roky na opustenie územia Iraku, kam sa vrátili v roku 2014, aby bojovali proti džihádistickej skupine Islamský štát.
Autor TASR
,aktualizované Bagdad 18. novembra (TASR) – Smerom na americké veľvyslanectvo v Bagdade bolo v utorok večer vypálených niekoľko rakiet. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o porušenie viac ako mesiac trvajúceho prímeria vyhláseného proiránskymi frakciami. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil.
Iracká armáda neskôr oznámila, že stráženú a opevnenú tzv. Zelenú zónu, kde sídlia vládne úrady, veľvyslanectvá a medzinárodné organizácie, zasiahli štyri rakety.
Rakety – vystrelené zrejme z bagdadskej štvrte al-Amín as-Saníja – zasiahli oblasť vzdialenú len 600 metrov od veľvyslanectva USA a boli zneškodnené americkým protiraketovým obranným systémom C-RAM.
Podľa agentúry AFP pri raketovom útoku boli zranené najmenej dve osoby.
K tomuto útoku došlo v deň, keď Spojené štáty oznámili, že znížia počet svojich vojakov v Iraku o 500, takže v tejto krajine zostane od polovice januára budúceho roku už len kontingent pozostávajúci z 2500 mužov.
Spomínané prímerie oznámili proiránske frakcie v polovici októbra, pričom sa zaviazali, že nebudú útočiť na americké veľvyslanectvo za predpokladu, že Washington do konca roka oznámi stiahnutie všetkých svojich vojsk.
Doterajšie útoky – bolo ich v priebehu tohto roka už asi 90 – sa zameriavali na americké veľvyslanectvo, vojenské základne v Iraku používané americkou armádou a konvoje irackých subdodávateľov s vybavením a proviantom pre americké jednotky.
Spojené štáty tieto útoky pripisujú v prvom rade irackým ozbrojeným brigádam hnutia Hizballáh, ktoré patria k najradikálnejším proiránskym milíciám.
K viacerých útokom sa však priznali aj dovtedy neznáme zoskupenia. Politológovia upozornili, že títo útočníci sa zakaždým domáhali stiahnutia „amerických okupantov", pričom sa odvolávali na výsledok hlasovania v tejto veci v irackom parlamente.
Toto hlasovanie sa uskutočnilo v januári tohto roku, len 48 hodín po tom, ako pri americkom útoku v Bagdade prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání a jeho pobočník. Šiitskí poslanci vtedy v irackom parlamente odhlasovali vyhostenie 5200 amerických vojakov, ktorí sa v tom čase ešte nachádzali na irackom území.
Vtedajšia vláda deklarovala, že je oprávnená riešiť iba bežné záležitosti v chode štátu, a preto toto opatrenie nie je schopná implementovať okamžite.
Vláda premiéra Mustafu Kázimího, ktorá bola vymenovaná v máji, sa zasadzuje za to, aby Irak dal Američanom tri roky na opustenie územia Iraku, kam sa vrátili v roku 2014, aby bojovali proti džihádistickej skupine Islamský štát.
Iracká armáda neskôr oznámila, že stráženú a opevnenú tzv. Zelenú zónu, kde sídlia vládne úrady, veľvyslanectvá a medzinárodné organizácie, zasiahli štyri rakety.
Rakety – vystrelené zrejme z bagdadskej štvrte al-Amín as-Saníja – zasiahli oblasť vzdialenú len 600 metrov od veľvyslanectva USA a boli zneškodnené americkým protiraketovým obranným systémom C-RAM.
Podľa agentúry AFP pri raketovom útoku boli zranené najmenej dve osoby.
K tomuto útoku došlo v deň, keď Spojené štáty oznámili, že znížia počet svojich vojakov v Iraku o 500, takže v tejto krajine zostane od polovice januára budúceho roku už len kontingent pozostávajúci z 2500 mužov.
Spomínané prímerie oznámili proiránske frakcie v polovici októbra, pričom sa zaviazali, že nebudú útočiť na americké veľvyslanectvo za predpokladu, že Washington do konca roka oznámi stiahnutie všetkých svojich vojsk.
Doterajšie útoky – bolo ich v priebehu tohto roka už asi 90 – sa zameriavali na americké veľvyslanectvo, vojenské základne v Iraku používané americkou armádou a konvoje irackých subdodávateľov s vybavením a proviantom pre americké jednotky.
Spojené štáty tieto útoky pripisujú v prvom rade irackým ozbrojeným brigádam hnutia Hizballáh, ktoré patria k najradikálnejším proiránskym milíciám.
K viacerých útokom sa však priznali aj dovtedy neznáme zoskupenia. Politológovia upozornili, že títo útočníci sa zakaždým domáhali stiahnutia „amerických okupantov", pričom sa odvolávali na výsledok hlasovania v tejto veci v irackom parlamente.
Toto hlasovanie sa uskutočnilo v januári tohto roku, len 48 hodín po tom, ako pri americkom útoku v Bagdade prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání a jeho pobočník. Šiitskí poslanci vtedy v irackom parlamente odhlasovali vyhostenie 5200 amerických vojakov, ktorí sa v tom čase ešte nachádzali na irackom území.
Vtedajšia vláda deklarovala, že je oprávnená riešiť iba bežné záležitosti v chode štátu, a preto toto opatrenie nie je schopná implementovať okamžite.
Vláda premiéra Mustafu Kázimího, ktorá bola vymenovaná v máji, sa zasadzuje za to, aby Irak dal Američanom tri roky na opustenie územia Iraku, kam sa vrátili v roku 2014, aby bojovali proti džihádistickej skupine Islamský štát.
