Gaza 11. decembra (TASR) - Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vo štvrtok po prvý raz obvinila palestínske militantné hnutie Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny z páchania zločinov proti ľudskosti, a to počas útoku na juhu Izraela zo 7. októbra 2023 i po ňom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a internetovej stránky Amnesty International.

„Na základe svojich výskumných zistení a právnej analýzy Amnesty International dospela k záveru, že palestínske ozbrojené skupiny porušili medzinárodné humanitárne právo, spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti počas svojich útokov na južný Izrael, ktoré začali 7. októbra 2023, a pokračovali v porušovaní a páchaní zločinov podľa medzinárodného práva pri zadržiavaní rukojemníkov a zlom zaobchádzaní s nimi a zadržiavaní tiel, ktoré získali,“ uviedla Amnesty International vo svojej 173-stranovej správe.

Za spomínané porušovania a zločiny je podľa nej zodpovedný najmä Hamas a jeho ozbrojené krídlo - Brigády Izzadína al-Kassáma. Zodpovedné v menšej miere sú aj palestínsky Islamský džihád, Brigády al-Kuds, Brigády mučeníkov al-Aksá, a rovnako niekedy aj „nesúvisiaci palestínski civilisti z Gazy“.

Členovia palestínskych ozbrojených skupín sa podľa ľudskoprávnej organizácie dopustili nehumánnych činov ako napríklad: vražda, vyhubenie, uväznenie, násilné zmiznutie, mučenie, znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, nútené tehotenstvo či nútená sterilizácia.

Amnesty už v minulosti obvinila Hamas a iné palestínske ozbrojené skupiny zo spáchania vojnových zločinov počas útoku zo 7. októbra 2023, vo svojej novej správe však uviedla, že sa tieto militantné skupiny dopustili aj zločinov proti ľudskosti, najmä v súvislosti so zadržaním a väznením rukojemníkov. „Zadržiavanie rukojemníkov bolo vykonané ako súčasť explicitne uvedeného plánu vysvetleného vedením Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených skupín,“ uviedla Amnesty International.

Počas útoku palestínskych militantov na Izrael z októbra 2023 zahynulo 1200 ľudí a militanti odvliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov vrátane 41 mŕtvych. Izrael po tomto útoku spustil rozsiahlu ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá si za dva roky intenzívnych útokov vyžiadala najmenej 70.369 mŕtvych. Útoky spustošili palestínske územie a Izrael okrem toho blokoval prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, čo spôsobilo hladomor. Amnesty International v decembri 2024 obvinila Izrael z páchania genocídy v Pásme Gazy, čo Izrael popiera. Amnesty toto obvinenie zopakovala aj minulý mesiac, keď uviedla, že Izrael napriek prímeriu, ktoré je v platnosti od 10. októbra, naďalej pácha genocídu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu v máji 2024 vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta, vodcu ozbrojeného krídla Hamasu Muhammada Dajfa, bývalého politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju a jeho nástupcu Jahjá Sinwára. ICC ukončil trestné stíhanie voči Haníjovi, Sinwárovi i Dajfovi po ich úmrtí.

Mišál: Hamas je ochotný „zmraziť“ svoje zbrane, ale odmieta svoje odzbrojenie

Palestínske militantné hnutie Hamas je otvorené „zmrazeniu“ svojich zbraní, no odmieta požiadavku na odzbrojenie, ktorú obsahuje americký mierový plán pre Pásmo Gazy.

„Myšlienka úplného odzbrojenia je pre odboj (Hamas) neprijateľná. Navrhuje sa zmrazenie alebo uskladnenie zbraní... ako záruka proti akejkoľvek vojenskej eskalácii z (Pásma) Gazy voči izraelskej okupácii,“ uviedol Chálid Mišál v rozhovore pre televíziu al-Džazíra, odvysielanom v stredu a citovanom agentúrou AFP.

Mišál však objasnil, že „odzbrojenie pre Palestínčana znamená zbaviť ho jeho vlastnej duše.“

Tento bývalý vodca Hamasu, žijúci v exile, tiež povedal, že Hamas je otvorený medzinárodnej mierovej misii pri hranici Pásma Gazy s Izraelom, no nesúhlasil by s jej pôsobením vo vnútri palestínskeho územia. Takýto plán by bola „okupácia“.

V rozhovore Mišál objasnil, že Pásmo Gazy musia spravovať výlučne Palestínčania, a odmietol akúkoľvek formu vonkajšej politickej či bezpečnostnej intervencie. Zdôraznil, že palestínsky ľud je jedinou legitímnou autoritou, pokiaľ ide o spravovanie pobrežnej enklávy.

Vyhlásil tiež, že ozbrojený odpor zostáva pre palestínsky ľud „existenčnou nevyhnutnosťou“ uprostred rastúceho regionálneho a medzinárodného tlaku na hnutie Hamas.

Informoval, že Hamas predložil na rokovaniach vlastné „realistické a realizovateľné“ bezpečnostné návrhy, ktorých cieľom je zabrániť ďalšej vojenskej eskalácii s Izraelom. Podľa Mišála tieto návrhy nezahŕňajú odzbrojenie. Tlak na Hamas, aby sa vzdal zbraní, podľa Mišála ignoruje „skutočný zdroj nebezpečenstva“ v regióne, ktorým je izraelská okupácia.

Mišál v rozhovore pre al-Džazíru vyhlásil, že zvýšenie prílevu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy je nevyhnutné pre začiatok druhej fázy rokovaní, ktorá by znamenala formálny koniec vojny a zahŕňala úplné stiahnutie Izraela – nad rámec terajšieho čiastočného odsunu k takzvanej žltej línii, ktorá stále ponecháva Izraelu kontrolu nad viac ako polovicou územia palestínskej enklávy. Dodal, že Hamas využíva všetky dostupné kanály, aby dosiahol ukončenie konfliktu.

Vodca Mišál tiež uviedol, že Hamas neprijme nepalestínskeho administrátora pre Pásmo Gazy. Narážal na špekulácie o zložení tzv. Rady mieru prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá je považovaná za možnú alternatívu vládnutia Hamasu od roku 2006.

Denník Financial Times v utorok napísal, že bývalý britský premiér Tony Blair bol z účasti v rade vyradený po nesúhlase niekoľkých arabských a moslimských štátov.

Blair je silno stigmatizovaný pre svoju úlohu pri invázii do Iraku v roku 2003, následnej okupácii a devastácii tejto krajiny, ako aj pre neúspešnú misiu na poste vyslanca kvarteta pre Blízky východ.

Hamas vyjadril nesúhlas s Blairovou účasťou už v septembri - britského expremiéra označil vtedy za „nežiaduceho“ a „zlovestný symbol“. „Nepomohol palestínskej veci ani Arabom či moslimom a jeho kriminálna a deštruktívna úloha je známa už roky,“ povedal svojho času zástupca Hamasu.