
V minulom roku bolo na celom svete popravených v 17 štátoch 2707 ľudí.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Londýn 18. mája (TASR) — V minulom roku bolo na celom svete popravených v 17 štátoch 2707 ľudí, čím počet vykonaných trestov smrti dosiahol najvyššiu úroveň za 44 rokov. Najviac popráv zaznamenala Čína nasledovaná Iránom, Saudskou Arábiou, Jemenom a Spojenými štátmi. Konštatuje sa to vo výročnej správe ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.
Amnesty pripisuje vysoké čísla najmä zhoršeniu situácie v niekoľkých štátoch. V Iráne bolo podľa tejto organizácie v roku 2025 popravených najmenej 2159 ľudí – viac než dvojnásobok oproti roku 2024.
"Dramatický 78-percentný nárast počtu popráv v porovnaní s predchádzajúcim rokom je spôsobený predovšetkým niekoľkými štátmi, ktoré špecificky používajú trest smrti ako nástroj zastrašovania - najmä Čína, Irán a Saudská Arábia," uvádza sa v správe.
Správa zároveň upozorňuje, že skutočný počet popráv je vyšší, keďže údaje z Číny sú štátnym tajomstvom. Napriek tomu zostáva Čína krajinou s najväčším počtom vykonaných trestov smrti.
Takmer polovica rozsudkov smrti vykonaná v súvislosti s trestnými činmi súvisiacimi s drogami. Popravy ľudí za takéto zločiny sú podľa generálnej tajomníčky Amnesty International Nemecko Julie Duchrowovej „jasným porušením medzinárodného práva“.
Podľa AI bolo na konci roka 2025 odsúdených na smrť 28.085 ľudí. Duchrowová považuje trest smrti za „neľudský a nezvratný“, pričom nenecháva priestor pre chyby ani spravodlivosť. Jeho pretrvávanie považuje za prejav „znepokojujúceho nerešpektovania práva na život“.
V USA zaznamenala AI 47 popráv, z toho 19 na Floride, čo je najvyšší počet od roku 2009. Americký prezident Donald Trump je považovaný za zástancu trestu smrti, ktorý je legálny vo viac ako dvoch desiatkach z 50 štátov. V niekoľkých štátoch sa však už nevykonáva. Počet vynesených rozsudkov smrti v USA klesol z 26 v roku 2024 na 23 v minulom roku. Minister spravodlivosti Todd Blanche sa nedávno zasadzoval za povolenie federálnych popráv zastrelením.
V Saudskej Arábii v minulom roku vykonali najmenej 356 popráv, čím bol prekonaný doterajší rekord 345 popráv z roku 2024. Väčšina popravených bola odsúdená za drogové delikty.
Počet popráv v Kuvajte sa takmer strojnásobil - zo šiestich v roku 2024 na 17. V Egypte stúpol z 13 na 23, v Jemene z najmenej 38 na najmenej 51 a v Singapure z deviatich na 17.
Celkovo 145 krajín trest smrti zrušilo zákonom alebo ho nevykonáva, no v roku 2025 boli popravy zaznamenané v 17 štátoch, čo sú o dva viac než rok predtým.
Správa AI spomína aj nový zákon schválený v Izraeli tento rok. Ten stanovuje, že trest smrti alebo doživotné väzenie možno uložiť za vraždu motivovanú terorizmom zameranú na zničenie štátu Izrael. Na izraelských vojenských súdoch na palestínskych územiach je trest smrti v takýchto prípadoch dokonca povinný. Zákon stále prehodnocuje najvyšší súd. Kritici ho považujú za rasistický, pretože sa de facto týka iba Palestínčanov.
Amnesty International vo svojej správe vychádza z oficiálnych štatistík, súdnych rozhodnutí, informácií o odsúdených na smrť a ich rodinách, správ médií a údajov iných organizácií. Zároveň poukazuje na to, že vo viacerých krajinách nie sú k dispozícii žiadne oficiálne informácie od úradov.
Amnesty pripisuje vysoké čísla najmä zhoršeniu situácie v niekoľkých štátoch. V Iráne bolo podľa tejto organizácie v roku 2025 popravených najmenej 2159 ľudí – viac než dvojnásobok oproti roku 2024.
"Dramatický 78-percentný nárast počtu popráv v porovnaní s predchádzajúcim rokom je spôsobený predovšetkým niekoľkými štátmi, ktoré špecificky používajú trest smrti ako nástroj zastrašovania - najmä Čína, Irán a Saudská Arábia," uvádza sa v správe.
Správa zároveň upozorňuje, že skutočný počet popráv je vyšší, keďže údaje z Číny sú štátnym tajomstvom. Napriek tomu zostáva Čína krajinou s najväčším počtom vykonaných trestov smrti.
Takmer polovica rozsudkov smrti vykonaná v súvislosti s trestnými činmi súvisiacimi s drogami. Popravy ľudí za takéto zločiny sú podľa generálnej tajomníčky Amnesty International Nemecko Julie Duchrowovej „jasným porušením medzinárodného práva“.
Podľa AI bolo na konci roka 2025 odsúdených na smrť 28.085 ľudí. Duchrowová považuje trest smrti za „neľudský a nezvratný“, pričom nenecháva priestor pre chyby ani spravodlivosť. Jeho pretrvávanie považuje za prejav „znepokojujúceho nerešpektovania práva na život“.
V USA zaznamenala AI 47 popráv, z toho 19 na Floride, čo je najvyšší počet od roku 2009. Americký prezident Donald Trump je považovaný za zástancu trestu smrti, ktorý je legálny vo viac ako dvoch desiatkach z 50 štátov. V niekoľkých štátoch sa však už nevykonáva. Počet vynesených rozsudkov smrti v USA klesol z 26 v roku 2024 na 23 v minulom roku. Minister spravodlivosti Todd Blanche sa nedávno zasadzoval za povolenie federálnych popráv zastrelením.
V Saudskej Arábii v minulom roku vykonali najmenej 356 popráv, čím bol prekonaný doterajší rekord 345 popráv z roku 2024. Väčšina popravených bola odsúdená za drogové delikty.
Počet popráv v Kuvajte sa takmer strojnásobil - zo šiestich v roku 2024 na 17. V Egypte stúpol z 13 na 23, v Jemene z najmenej 38 na najmenej 51 a v Singapure z deviatich na 17.
Celkovo 145 krajín trest smrti zrušilo zákonom alebo ho nevykonáva, no v roku 2025 boli popravy zaznamenané v 17 štátoch, čo sú o dva viac než rok predtým.
Správa AI spomína aj nový zákon schválený v Izraeli tento rok. Ten stanovuje, že trest smrti alebo doživotné väzenie možno uložiť za vraždu motivovanú terorizmom zameranú na zničenie štátu Izrael. Na izraelských vojenských súdoch na palestínskych územiach je trest smrti v takýchto prípadoch dokonca povinný. Zákon stále prehodnocuje najvyšší súd. Kritici ho považujú za rasistický, pretože sa de facto týka iba Palestínčanov.
Amnesty International vo svojej správe vychádza z oficiálnych štatistík, súdnych rozhodnutí, informácií o odsúdených na smrť a ich rodinách, správ médií a údajov iných organizácií. Zároveň poukazuje na to, že vo viacerých krajinách nie sú k dispozícii žiadne oficiálne informácie od úradov.




