Bratislava 5. marca (TASR) – Presne pred mesiacom, 5. februára, vypršala platnosť Zmluvy medzi USA a Ruskou federáciou o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní (New START). Po tom, čo boli pol storočia v platnosti dohody o obmedzení a napokon aj znížení množstva strategických zbraní medzi Sovietskym zväzom, respektíve Ruskom na jednej strane a Spojenými štátmi na druhej strane, v súčasnosti medzi týmito veľmocami neplatia žiadne bilaterálne zmluvné limity v zbrojení. Analytici v rozhovore pre TASR varujú, že koniec tejto zmluvy by mohol oslabiť globálne pravidlá nešírenia jadrových zbraní a podnietiť ďalšie štáty k rozširovaniu svojich arzenálov.

Zmluva New START, podpísaná v roku 2010 a platná od roku 2011, obmedzovala Rusko aj USA v otázke rozmiestnenia jadrových hlavíc, a to na maximálne 1550 na oboch stranách, a zaviedla mechanizmy na vzájomné poskytovanie informácií a kontrolu jej dodržiavania. „Mala kľúčový význam pre globálnu jadrovú stabilitu... Zvýšila transparentnosť a symbolizovala pokračujúcu spoluprácu v oblasti kontroly zbrojenia napriek širšiemu politickému napätiu,“ vysvetľuje Frederica Dall’Archeová z Viedenského centra pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní (VCDNP).

Výskumníčka z VCDNP vysvetľuje, že vypršaním platnosti New START Moskva a Washington oficiálne stratili prehľad o jadrovom programe druhej strany. Podľa jej slov to nielen zvyšuje riziko rozširovania arzenálov oboch krajín, ale aj prípadného vojenského konfliktu.

Obe strany sa v minulosti opakovane obviňovali z nedodržiavania dohody a túto vzájomnú nedôveru podľa Dall’Archeovej poznačila aj vojna na Ukrajine. Vo februári 2023 oznámila Moskva pozastavenie svojej účasti na New START. Zastavila inšpekcie a výmenu dát s tým, že by to mohlo byť zneužité proti nej vo vojne s Ukrajinou, no zároveň deklarovala, že ostane dodržiavať stanovené limity.

Dall’Archeová sa zhoduje s Christophom Bluthom, profesorom medzinárodných vzťahov a bezpečnosti z britskej Univerzity v Bradforde, že hoci sa zmluva primárne týka USA a Ruska, dôsledky skončenia jej platnosti môžu byť rozsiahlejšie. Súčasná situácia by podľa analytikov mohla krajiny ako Čína, India či Pakistan motivovať k ďalšiemu posilňovaniu vlastných jadrových kapacít – či už ako reakciu na meniacu sa globálnu situáciu, alebo v dôsledku oslabenia medzinárodných noriem.

Európa je podľa Dall’Archeovej voči prípadnému ruskému jadrovému nátlaku a eskalácii zraniteľnejšia než Spojené štáty, a to predovšetkým vzhľadom na svoju geografickú polohu. „Obnovená strategická súťaž v zbrojení medzi Washingtonom a Moskvou môže... pripomínať nestabilitu z obdobia studenej vojny, pričom sa ale odohráva v oveľa zložitejšom multipolárnom prostredí,“ vysvetľuje výskumníčka.

Vypršanie platnosti zmluvy New START môže skomplikovať aj situáciu v rámci Severoatlantickej aliancie. Strata transparentnosti a predvídateľnosti v súvislosti s rozmiestňovaním ruských zbraní „podkopáva normatívne a inštitucionálne základy strategického zadržiavania v transatlantickom priestore“, uvádza Dall’Archeová.

Dohodu bolo možné predĺžiť len raz, k čomu krajiny pristúpili v roku 2021 na obdobie piatich rokov. Odvtedy však žiadne kroky na prípadné predĺženie prijaté neboli. „Obe krajiny mali začať rokovania o následnej dohode v dostatočnom predstihu pred očakávaným vypršaním jej platnosti vo februári 2026,“ upozorňuje analytička.

Podľa Blutha okolnosti ovplyvnila aj zmena politickej situácie, a to najmä vo Washingtone, ktorý sa domnieva, že zmluva New START bola zastaraná. „Americký prezident Donald Trump už dlho tvrdí, že bilaterálne limity nespravodlivo obmedzujú Washington, zatiaľ čo Čína, ktorej jadrový arzenál sa rýchlo rozširuje, nemá obmedzenia... Jeho administratíva zastáva názor, že kontrola zbrojenia musí odrážať trojpolárny jadrový poriadok, nie bipolárny model z čias studenej vojny,“ vysvetľuje Bluth.

Čína tento návrh rázne odmietla s tvrdením, že jej jadrový arzenál je podstatne menší ako arzenál Spojených štátov a Ruska. Moskva zároveň naznačila, že prípadná viacstranná dohoda by mohla zahŕňať aj európske jadrové mocnosti Francúzsko a Britániu. Podľa Dall’Archeovej by však takýto formát rokovania ešte viac skomplikoval.

Bluth načrtáva tri možné scenáre ďalšieho vývoja: neformálne vzájomné obmedzenie bez zmluvy medzi USA a Ruskom, obmedzenú transparentnosť či dohodu o overovaní zbraní, alebo rokovania o širšom rámci strategickej stability, ktoré by prípadne zahŕňali aj Čínu. Plnohodnotná náhradná zmluva je však podľa analytika v dohľadnom čase málo pravdepodobná. Ak k nej však raz dôjde, bude sa podľa neho sústreďovať viac na obmedzenie rizík a na transparentnosť než na výrazné zníženie zbrojenia.

V súčasnosti sa nekonajú žiadne oficiálne rokovania o novej právne záväznej zmluve. Hoci Trump aj ruský prezident Vladimir Putin deklarovali ochotu rokovať, ich slová nesprevádzali žiadne zjavné diplomatické činy. Dall’Archeová zdôrazňuje, že Biely dom naposledy svoj záujem prejavil 24. februára. Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí pre kontrolu zbrojenia, odstrašovanie a stabilitu Mallory Stewartová vtedy povedala, že je „vhodný čas“ na obnovenie rokovaní o kontrole zbrojenia. Napriek týmto signálom súhlasí výskumníčka z VCDNP s Bluthom, že pravdepodobnosť uzatvorenia novej dohody je v dohľadnej dobe nízka.

Hoci sa obaja analytici zhodli, že rokovania o prípadnej novej zmluve medzi USA a Ruskom nebudú jednoduché, Dall’Archeová pripomína, že história naznačuje, že dohody o kontrole zbrojenia často vznikajú v časoch zvýšeného napätia. Ak by totiž v preteky v zbrojení viedli k prílišnej nestabilite či neudržateľným finančným nákladom, Washington aj Moskva by mohli nakoniec znovu objaviť spoločný záujem o obnovenie zbrojných obmedzení, uzavrela analytička.