Paríž 8. januára (TASR) - Stredajší raketový útok Iránu na americké základne v Iraku bol relatívne primeranou reakciu na zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního letectvom USA. Napriek tomu však možno zo strany Teheránu očakávať dlhú odvetnú kampaň, charakteristickú asymetrickými útokmi na americké ciele. Zhodla sa na tom skupina analytikov, ktorú v stredu v súvislosti s nárastom napätia v iránsko-amerických vzťahoch oslovila agentúra AFP.

S ohľadom na silnú emocionálnu reakciu, ktorú v Iráne vyvolalo zabitie generála Solejmáního, chceli podľa expertov predstavitelia islamskej republiky stredajším útokom na americké ciele vyvolať v spoločnosti dojem rozhodnej reakcie bez toho, aby amerického prezidenta Donalda Trumpa vyprovokovali k rozpútaniu konvenčnej vojny.

"Iránci (vláda) sú vzhľadom na intenzitu emócií v spoločnosti pod tlakom, aby okamžite niečo podnikli. Tam môžeme hľadať korene ich potreby demonštrovať vzdor," povedal pre AFP John Raine, expert na geopolitiku z londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. Teherán sa však podľa Raineových slov rozhodol nepodniknúť operáciu, ktorá by "dramaticky eskalovala" súčasnú mieru napätia vo vzťahoch s Washingtonom.

S tvrdeniami britského experta súhlasí aj Annalisa Perteghellová z Inštitútu pre medzinárodné politické štúdiá v Miláne, podľa ktorej Teherán raketovým útokom "signalizoval svoju schopnosť a pripravenosť odpovedať na útoky USA a zachoval si tak svoju tvár". Zároveň však útoky uskutočnil "takým spôsobom, aby nedošlo k obetiam na životoch, a teda, aby nevyprovokoval Trumpovu reakciu".

Ako v tejto súvislosti pripomenula AFP, hoci skutočnosť, že raketový útok bol uskutočnený priamo z územia Iránu a prihlásila sa k nemu iránska vláda, je bezprecedentný, Teherán si za cieľ útoku vybral čisto vojenské zariadenie, použil konvenčné zbrane a nikoho neusmrtil.

Francois Heisbourg z parížskej Nadácie pre strategický výskum to považuje za "jasný signál ochoty ukončiť eskaláciu napätia" zo strany Iránu. Zásadnou otázkou však podľa jeho mienky je, aká bude reakcia amerického prezidenta na tento útok.

Experti sa však podľa agentúry zhodujú aj na tom, že stredajším útokom sa odvetné opatrenia Iránu voči Spojeným štátom neskončia.

"Vzhľadom na intenzitu emócií, ktoré sme mohli v iránskej spoločnosti sledovať, si nie som istý, či to bude stačiť. V tomto prípade (atentát na Solejmáního) bola preliata iránska krv a hrdosť káže, aby bola preliata aj americká krv. Z tohto vo svojej podstate ľudského dôvodu, si netrúfam povedať, že je koniec," vyhlásil Raine. Britský analytik v tejto súvislosti zdôraznil, že Iránci sú "zvyknutí uvažovať v kontexte dlhodobejších kampaní, a nie formou izolovaných jednotlivých operácií".

S tvrdením, že pri odvetných útokoch Iránu na americké ciele môžme očakávať "určitú kontinuitu", súhlasí aj Perteghellová. Talianska expertka však zároveň poukazuje na to, že na rade sú teraz so svojou reakciu Spojené štáty. "Ak preváži chladný rozum, Trump bude mať príležitosť vyviaznuť z krízy, ktorú sám spôsobil," dodala Perteghellová.

Irán v stredu vypálil viac ako 20 rakiet na iracké základne, na ktorých sú umiestnení aj americkí vojaci. Išlo o pomstu za piatkový americký útok v Bagdade, pri ktorom prišiel o život okrem iných aj generál Solejmání. Pomstu za atentát na Solejmáního v stredu avizoval aj veliteľ proiránskych irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) Kaís Cházalí.